Blog

Strhol publikum. Vtipom, originalitou, ale predovšetkým spôsobom, akým využíva zdravý rozum. Je presvedčený, že zelenina ako zdraviu prospešná a nenahraditeľná zložka výživy človeka nesmie byť pestovaná s použitím jedov, hrubej sily a bezcitnej vypočítavosti. Tvrdí, že kráča k vytvoreniu trvalo udržateľného systému pestovania a odbytu BIOzeleniny.

Ak sa pozriem do svojho telefónneho zoznamu, zoznamu priateľov na Facebooku a zoznamu kontaktov na LinkedIn, vidím tam štyri skupiny ľudí podľa toho, odkiaľ ich poznám. Prvá skupina je rodina, druhá škola (základná škola, gymnázium, univerzita) a tretia práca. No a štvrtú skupinu tvoria ľudia, ktorých  som spoznala len tak nejak náhodne. Začali sme sa rozprávať vo vlaku, sedeli sme vedľa seba na nejakej konferencii alebo podujatí, zoznámili nás priatelia priateľov, keď sme sa stretli na vianočných trhoch. S niektorými sa poznám lepšie, s niektorými menej, s niektorými komunikujem veľmi často, s inými takmer vôbec.

Každé podujatie je ako varenie polievky. Postupne pridávate ingrediencie, aby ste si po dovarení vychutnali jej skvelú chuť. Ak ste už niekedy organizovali nejaké podujatie, máte zrejme predstavu, čo všetko náš tím musí vybaviť, zariadiť, pripraviť, prerobiť, zamietnuť, schváliť, vydiskutovať a niekedy aj vyhádať. Pre ostatných to trochu rozpíšem, nech majú lepšiu predstavu, ako sa tá TEDx polievka tento rok varí.

Tak som sa minule pozeral na fasády našich univerzít a ich travertínové, patinou pokryté steny na mňa dýchli s takou pýchou, že som sa pokorne rozbehol k ich múrom, ktoré nariekali a kmitali od rozhorčenia. Chcel som, chcem, viem, že musím chcieť, aby z týchto budov nešla iba monumentálnosť, staroba a pýcha, ale hlavne myslenie všetkými smermi, invencia, tvorivosť a budúcnosť.

Mám mladšieho brata. Ako to už býva, do istého času bol pre mňa deckom, ktoré treba z času na čas vyťahať za uši, nasmerovať, vynadať mu, či pozvať na pivo. Šikovný bol vždy. Máme to v rodine :). Ešte donedávna však bol takpovediac voľne pohodený vo svojom živote. Sem tam brigádka, dobré rodinné zázemie, škola. To bolo cca pred rokom. Dnes robí niečo, za čo som na neho hrdá. Aj o tom bude tento post. O tom, že mesto je vlastne osobnosť, a že keď sa chce, tak sa dá takmer všetko.

(O reťaz, o reťaz, pletieme my reťaz. A my reťaz nepletieme, pletieme sa sami...) Je ľahké uveriť myšlienke, že svet sa nedá zmeniť a ak sa aj dá, tak nie v mojom prípade. Vysoko filozofických, ale aj jednoduchých dôvodov je mnoho: pretože svetu úplne nerozumiem, pretože nemám v porovnaní s ľuďmi v mojom okolí žiadne výnimočné schopnosti, pretože som len jeden z x miliárd ľudí... a tak ďalej.It is easy to believe that the world can’t be changed, and even if it can, it’s not me who can do it. There are many highly philosophical, but also some simple reasons why it is so: because I don’t understand the world so much, because I’m nothing special in comparison with people around me, because I’m just one of many billions of other people, etc.