14 mar TEDxBratislava, psychologická analýza mesta a môj brat
Mám mladšieho brata. Ako to už býva, do istého času bol pre mňa deckom, ktoré treba z času na čas vyťahať za uši, nasmerovať, vynadať mu, či pozvať na pivo. Šikovný bol vždy. Máme to v rodine :). Ešte donedávna však bol takpovediac voľne pohodený vo svojom živote. Sem tam brigádka, dobré rodinné zázemie, škola. To bolo cca pred rokom. Dnes robí niečo, za čo som na neho hrdá. Aj o tom bude tento post. O tom, že mesto je vlastne osobnosť, a že keď sa chce, tak sa dá takmer všetko.
Mali sme s bratom nedávno takú vážnu debatu o tom, ako sa nám za posledných dvanásť mesiacov zmenili životy. Múdre slová z neho vypadli: „Je fajn mať pekné idey, ale čo z toho, keď myšlienky ostanú medzi štyrmi stenami krčmy spláchnuté pár pivami? Vždy som vedel, že niečo chcem nielen vymyslieť, ale aj zrealizovať.“
V máji minulého roka som ho navliekla do dobrovoľníčenia na TEDxBratislava a potom sa začali diať veci. „TEDxBratislava bol nie len kvalitne využitý deň plný hodnotných informácii a inšpirujúcich ľudí, ale pre mňa to bola hlavne silná motivácia niečo spraviť. Mnohí rečníci dokázali, že sa dá urobiť všetko. A tak som teda začal uvažovať, čo teda ja povystrájam.“
A aby to teraz nevyzeralo ako prvoplánový chválenkársky blogpost o tom, ako TEDxBratislava zmenil život najmladšiemu členovi mojej rodiny, tak poviem, že kým sa reálne nakopol, tak to chvíľku trvalo. Natiahla som ho ešte do projektu 72 hodín bez kompromisu a vtedy ešte len začala tá správna sranda.
Môj malý brácho vo všetkých telkách, ako iniciátor projektu vyčistenia podchodu na Trnavskom mýte. „Trošku vyšší účet za telefón, ale stojí to za to. A je to tu, nápad sa realizuje. A napriek tomu, že sa nepodarilo vyčistiť Trnavské mýto tak, ako som chcel, bol to úspech. Úspech bol už len to, že som sa aktivizoval. Projektík vzbudil záujem u verejnosti, známych osobností a médií. Na upratovaní sa vystriedalo asi 120 ľudí, čo je super. Nabilo ma to energiou. Potom prišiel nápad od spolužiaka urobiť vlastný projekt. Oslovil mňa a par ďalších spolužiakov. Dali sme hlavy dokopy, nápad obohatili a išlo sa na vec.“
O čom to tu teda takto motivátorsky a vzletne píšem? O projekte, ktorého samotná podstata je na jednej strane neobvyklá, na strane druhej tak užitočná, až sa stáva absolútne obvyklou. Brácho so spolužiakmi založili občianske združenie UrbanE.T. (čítaj Urbanity). Je to dlhodobý kultúrno-sociologicko komunitný projekt, ktorý pracuje s témou mesta ako so živou štruktúrou a organizmom. Je to „festival“ urbanizmu a architektúry spojený s odbornou konferenciou, verejnými diskusiami, dobrovoľníckymi podprojektmi. „Chceme oživiť verejné priestory mesta kultúrnymi a umeleckými podujatiami.“ Na stránke projektu nájdete pojmy ako psychologický profil mesta Ružomberok, workshop afrických rytmov, či cyklus intervencii. Zaujímavé.
„Festival je len začiatok našej činnosti. po ňom sa plánujeme zapájať do plánovacích procesov a aktivít. Využívať grantové schémy a fyzicky vylepšovať najmä verejné priestory a šíriť osvetu o tom, ako treba uvažovať pri rozvoji miest a motivovať ľudí k aktivite. Kam sme prišli, tam sme sa stretli so sympatiami. Pomaly pribúdajú partnerstvá a raz možno budú aj peniaze na realizáciu väčších zásahov do mesta. Každopádne netreba sa báť peňazí, pretože každý vidí problém najmä tam. Ale ako my hovoríme, kde je vôľa tam je i cesta. Nič nejde spraviť lusknutím prsta a my sme pripravení sa ďalej usilovať, aby sme boli s našou činnosťou spokojní. Stále sa učíme, získavame skúsenosti. Síce nie vždy je to jednoduché, ale nás to baví a budeme pokračovať.“
Držím palce. Bratovi, jeho spolužiakom aj projektu, pretože čím viac bude takých, čo robia niečo len preto, lebo to považujú za dobré, tým lepšie sa nám bude žiť. Možno zmenia Ružomberok, a potom aj Senicu a neskôr možno aj niektorú časť Bratislavy. A ak aj nie, možno nás len prinútia sa zamyslieť nad tým, kde by mohli namiesto hory smetí rásť ruže a možno tam tie ruže niekto z vás aj zasadí. Vidíme sa v Ružomberku od 31.marca do 2. apríla?
Nezabudnite: Tvoríme budúcnosť. Dnes.