Blog

Tretí rok učím na vysokej škole v rámci doktorandského štúdia a keďže školské lavice driem celkovo už dvadsiaty rok, všetky ilúzie o slovenskom školstve sú už preč, ak vôbec nejaké boli. Do študentov preto stále len hustím, že musia na sebe makať a do praxe sa tlačiť už počas štúdia. Väčšine sa teda naozaj neche a dokopať ich k tomu stojí nemalé úsilie. Od teraz im však budem dávať za príklad chalaniska, ktorý ešte len začal študovať strednú školu - Jara Dodoka.

Ak počas jedného talku TEDxBratislava zrazu vypadne zvuk alebo zhasne svetlo, je možné, že na pódiu bude stáť Zdenka Homolová. Cez veľkonočné sviatky sme sa s manželom vybrali na východ Slovenska. Bol to nás rozlúčkový mini road trip s naším starým autíčkom – Fiatom Barchetta, ktorý sme nasledujúci týždeň so slzičkou v oku (hlavne manželovom) plánovali predať. Hlavným dôvodom bolo však navštíviť Zdenku Homolovú - jednu z našich tohtoročných rečníčok.

Workshopy, semináre, diskusie, exkurzie, parties, afterparties ... od skorého rána do neskorej noci a to šesť dní za sebou. Tak vyzeral špeciálny program pre TEDx organizátorov na minuloročnom TEDGlobal v Edinburghu, na ktorom som sa mal možnosť zúčastniť. Spolu s asi 50tkou organizátorov TEDxov z celého sveta sme si rozhodne mali čo povedať. Bolo úžasné sledovať a počúvať, aké odlišné problémy majú organizátori v jednotlivých krajinách, čo ich motivovalo a čo sa im podarilo dosiahnuť.

 

V októbri 2011 som cestovala na konferenciu do Groningenu. Len úplnou náhodou som pár týždňov pred tým videla na internete článok o zvláštnom úkaze, ktorý sa týči na okraji mesta. V najrovnejšej krajine sveta stojí najvyššia umelá lezecká veža na svete. Od tej chvíle mi Excalibur nedal spať. Bolo rozhodnuté, musela som na neho vyliezť. Okrem slušných topánok a laptopu som teda na konferenciu vliekla aj lezecký sedák a topánky. Ako v Holandsku zvykne, a obzvlášť v októbri, celé dni lialo. Po konferencii mi do odchodu vlaku zostávalo ešte pár hodín, previezla som sa teda do areálu Bjoeks, s tým, že si aspoň pozriem ten oranžový falický totem pokrytý chytmi, vypínajúci sa nad jazerom v úplne nepravdepodobnom uhle.

Ste pred zapnutým televízor a chceli by ste sa dobre zabaviť, najlepšie na niečom slovenskom, niečom, čo reflektuje našu krajinu a situácie, ktoré denne zažívame. Televízne správy vám v tom asi nepomôžu, domáce seriály tiež nesadnú každému, a tak si radšej zapnete internet, kde sa to hemží vtipnými textami a videami.

Dnes som si poznačila do diára krásnu udalosť. Až som sa musela pousmiať. 26. mája 2012, sobota, TEDx. Ak vám znejú tieto tri písmená cudzo, vitajte v mojom svete, v ktorom som žila takto pred rokom. Vo svete ochudobnenom o zážitok z jediného dňa v roku, kedy sa pod jednou strechou stretnú vzácni ľudia s otvorenou mysľou, veľkým srdcom a skvelými nápadmi. Ľudia, ktorí robia tie naozaj správne veci. Hostia, ale aj organizátori konferencie TEDx.

Zrejme sa to ani nezdá a možno je to až prkotina, ale na podtitule (medzi nami pracovne nazývanom claim) si dávame každý rok záležať. Pretože má vyjadriť to, čo chceme celý podujatím povedať, pretože chceme, aby zaujal a tiež chceme, aby bol súčasťou zamyslenia sa, ktoré veríme, že u divákov a fanúšikov dosiahneme. Jeho výber tak nie je záležitosťou jedného stretnutia či pár emailov, ale skôr týždňov brainstormovania, dumania  a vzájomného presviedčania sa.