Blog

Ešte len teraz bol koniec mája. Mám pocit, že TEDxBratislava 2011 sa uskutočnil len nedávno a predsa je to už pol roka. Je preto načase začať premýšľať o TEDxBratislava 2012. My, členovia organizačných tímov prvých dvoch ročníkov sme sa za tie dva roky veľa naučili. Nie len o organizovaní veľkej konferencie, komunikácií so sponzormi aj verejnosťou, ale aj sami jeden o druhom a sami o sebe. O našich hraniciach, možnostiach, povahách, slabinách aj silných stránkach.

Na TEDx sa chodí hlavne kvôli rečníkom. Pochvaľovali ste si tento rok vyváženejšiu zostavu, ale predsa len sa našli výčitky. Rečníkov hľadáme, snažíme sa na nich dostať aj referencie, stretávame sa s nimi, chodíme sa pozerať na ich prednášky, dávame im rady, deň pred TEDx sme mali aj skúšku, na ktorú však nemohli prísť všetci. Vieme, že s nimi musíme pracovať, ale nie vždy je to úplne možné. Ale snažíme sa a budeme sa snažiť aj budúci rok. O hlasovaní o rečníkoch cez internet sme zatiaľ neuvažovali, budeme skôr radi, keď nám dáte na nich tipy.

Niekto si želal dlhšie prestávky, niekto kratšie. Nám sa zdali optimálne a komu bolo málo, po poslednom bloku sme networkovali až do polnoci (a niektorí aj dlhšie). Niektorí by dokonca chceli celý TEDx kratší s menej spíkrami. Tu nepredpokladáme, že by sme podujatie skracovali. Robíme ho raz za rok, dávame doň 5 mesiacov práce a chceme preto tento jeden deň naplno využiť. Určite je to náročné, ale chceme ponúknuť viac rozmanitých spíkrov a dostatok času na rozhovory a stretnutia.

Dotazník sme už dávnejšie vyhodnotili, ale teraz je čas zodpovedať niektoré vaše otázky. V prvom rade ďakujeme za pripomienky, nápady a pochvaly, ale aj kritiku. Poznačili sme si a budúci rok si ich všetky prejdeme a budeme sa na základe nich zlepšovať TEDxBratislava (ak ho teda budeme opäť organizovať).

Deti sa učia za pochodu (lezenia), potom sú do toho nútené školskou dochádzkou, potom sa študenti učia, aby mohli robiť to, čo chcú alebo aby mali dobrú kariéru. A čo potom dospelí produktívni ľudia? Každý z nás by sa po skončení štúdia mohol jednoducho prestať učiť, mohol by prestať rásť. Ale určite sa to netýka priaznivcov TEDu a TEDxov.

Vymyslel som si porekadlo, že: “Lietať je ťažké, ale udržať nohy na zemi je ešte ťažšie.“ Stať sa šikovným a niečo dosiahnuť nie je ľahké, ale udržať si pri tom svoje ideály a vlastnosti, nespyšnieť, nezaspať na vavrínoch a vydržať v snažení, je myslím oveľa ťažšie.  (Nadpis znie ako pokus zaslaný do sútaže o najlepší návrh nového klišé, ale myslím, že vystihuje dôvody, prečo bol TEDx príjemná udalosť.)