06 mar Juraj Vyboh: môj pohľad na TEDx 2010
Postupne oslovujeme rečníkov TEDx Bratislava 2010 a prinášame vám tak ich spätný pohľad, zamyslenie nad prínosom TEDx-u pre ich profesný, ale aj osobný život.
Tentoraz sme oslovili Juraja Vyboha, autora stage dizajnu.
Čím bol pre teba TEDx Bratislava 2010?
TEDx 2010 bol pre mňa hotový príbeh. Vlastne časťou príbehu, ktorý sa mi dial v tom čase. Niekoľko mesiacov pred TEDx-om sa mi v živote začalo obdobie úprimného vnútorného hľadania typu: „A čo ja vlastne chcem v živote robiť?“ Mal som za sebou 6 nespokojných rokov v architektonických ateliéroch a ten posledný sa práve rozpadol. Snáď len s pomocou Božou som odhodil všetky „to je príliš zložité, už je neskoro, nedá sa“ a pomaly sa začala formovať túžba, ktorej základy som lovil kdesi v spomienkach na detstvo. Začal som koketovať s myšlienkou vyrábať vlastný dizajn z odpadu. Uvedomil som si, že ma kedysi veľmi bavilo prerábať nepotrebné veci na niečo pekné a použiteľné. Chcelo to odvahu. Uveril som tomu, že by to šlo. Možno to nie je vo mne náhodou. A keď to vo mne nie je náhodou, tak ten, čo to do mňa vložil, s tým má nejaký plán a postará sa, aby to nejako fungovalo. Začal som majstrovať svoje prvé veci. Bez biznis plánu, bez prieskumu trhu. Hovoril som ľuďom o mojej hmlistej vízii a po pár mesiacoch, kedy som mal predaných zopár kúskov, som si spravil vlastný jednoduchý blog. Len tak. A dva týždne po jeho spustení mi zavolal Rasťo, ktorému niekto povedal, aby sa mrkol na moje hlúpostičky. Ak sa nemýlim, bol to Dano Hevier, jeden zo spíkrov, s ktorým som sa „za hľadavých okolností“ po prvýkrát stretol tiež len pár mesiacov predtým a hovoril mu o mojich bláznivých víziách. Rasťo povedal do telefónu: „Páči sa nám, ako rozmýšľaš a čo robíš, nechcel by si robiť stage design pre TEDx a mať tam výstavu svojich vecí ?“ Bum-bác. Čože !? Toto nie je náhoda! V tomto kontexte, určite nie. Pustil som sa do toho a vedzte, že nábytkové kusy TEDx-u 2010 boli zhotovené v bytových a pivničných priestoroch môjho bytu. Ja TEDx Bratislava 2010 nevnímam ako udalosť roka, ale ako udalosť môjho života. Bol akousi odpoveďou a potvrdením toho, že túžby majú svojho autora.
Aký to bol zážitok?
Poviem pravdu, že na samotnom TEDx-e som bol taký „poloprítomný“. Spolu s kámošom Martinom Suttnerom sme mali pomerne dosť práce s prípravou pódia a výstavkou našich prác a vlastne som si ani nenašiel čas poriadne pozrieť, kto budú spíkri TEDx Bratislava 2010. A preto som nepoznal ani Yossiho Ghinsberga, ktorý ma ešte pred začatím vyhľadal a ja som netušil, kto to je a prečo sa o mňa zaujíma. Ale to už by bola ďalšia dejová línia. Poviem pravdu, že mne občas poriadne ani nedochádzalo, čo sa to tam vlastne deje. Ale keď dohovoril Yossi, cítil som veľmi osobné spojenie s tým, čo sa deje okolo mňa. Cítil som integritu, život.
Čo sa od minulého ročníka vo tvojom živote zmenilo? Mal TEDx Bratislava pre teba nejakú dohru?
Áno, zmenilo. TEDx ma nakopol a zopár ľudí si ma všimlo. Snažím sa šlapať ďalej v tom duchu, v ktorom sa to okolo TEDx-u celé nieslo. Verím, že snáď viac verím…
Čo by si zaželal ročníku 2011?
Aby podobných príbehov spojených s TEDx-om ako bol ten môj, bolo čo najviac.
Ďakujeme!