Blog

Je 5.45 ráno, nedeľa 1.7.2018, nastupujem do taxíka. Spala som asi 5 hodín, aj keď spánkom by som to nenazvala. V hlave sa mi premietalo, čo treba spraviť a na čo nezabudnúť. Volá mi Šimon, náš projekťák. Dvere sú zavreté, čo máme robiť? Nádych, výdych, už sa to valí.