Nezaradené

Dnes som si poznačila do diára krásnu udalosť. Až som sa musela pousmiať. 26. mája 2012, sobota, TEDx. Ak vám znejú tieto tri písmená cudzo, vitajte v mojom svete, v ktorom som žila takto pred rokom. Vo svete ochudobnenom o zážitok z jediného dňa v roku, kedy sa pod jednou strechou stretnú vzácni ľudia s otvorenou mysľou, veľkým srdcom a skvelými nápadmi. Ľudia, ktorí robia tie naozaj správne veci. Hostia, ale aj organizátori konferencie TEDx.

Zrejme sa to ani nezdá a možno je to až prkotina, ale na podtitule (medzi nami pracovne nazývanom claim) si dávame každý rok záležať. Pretože má vyjadriť to, čo chceme celý podujatím povedať, pretože chceme, aby zaujal a tiež chceme, aby bol súčasťou zamyslenia sa, ktoré veríme, že u divákov a fanúšikov dosiahneme. Jeho výber tak nie je záležitosťou jedného stretnutia či pár emailov, ale skôr týždňov brainstormovania, dumania  a vzájomného presviedčania sa.

Niektoré myšlienky a niektorí ľudia sa Vám hlboko vryjú do pamäte. Pri niektorých to chvíľu trvá, pri niektorých je to otázkou pár chvíľ a pri Vladimíroví Bužekovi to u mňa bola otázka pár sekúnd. (Vladimír Bužek je teoretický fyzik, "Hlava roka" 2008 a jedným z rečníkov na TEDxBratislava 2010; talk o Borgesovi, Kafkovi a troche kvantovej teórie nájdete tu).

"Komunizmus plní historické poslanie – zbaviť všetkých ľudí sociálnej nerovnosti, všetkých foriem útlaku a vykorisťovania, vojnových hrôz – a nastoluje na svete mier, prácu, slobodu, rovnoprávnosť, bratstvo a šťastie všetkých národov." Tak tento nápis možete nájsť na jednej z platní vo vstupnej hale Pisztoryho paláca na Štefánikovej ulici.

Pozorujem na sebe jeden fenomén. Od kedy som sa začala trochu motať v neziskovom sektore, vidím aj okolo seba čoraz viac neziskových aktivít, ktorými sa ľudia snažia posunúť našu spoločnosť a Slovensko celkovo niekam dopredu, k niečomu lepšiemu. 

Ešte len teraz bol koniec mája. Mám pocit, že TEDxBratislava 2011 sa uskutočnil len nedávno a predsa je to už pol roka. Je preto načase začať premýšľať o TEDxBratislava 2012. My, členovia organizačných tímov prvých dvoch ročníkov sme sa za tie dva roky veľa naučili. Nie len o organizovaní veľkej konferencie, komunikácií so sponzormi aj verejnosťou, ale aj sami jeden o druhom a sami o sebe. O našich hraniciach, možnostiach, povahách, slabinách aj silných stránkach.

Na TEDx sa chodí hlavne kvôli rečníkom. Pochvaľovali ste si tento rok vyváženejšiu zostavu, ale predsa len sa našli výčitky. Rečníkov hľadáme, snažíme sa na nich dostať aj referencie, stretávame sa s nimi, chodíme sa pozerať na ich prednášky, dávame im rady, deň pred TEDx sme mali aj skúšku, na ktorú však nemohli prísť všetci. Vieme, že s nimi musíme pracovať, ale nie vždy je to úplne možné. Ale snažíme sa a budeme sa snažiť aj budúci rok. O hlasovaní o rečníkoch cez internet sme zatiaľ neuvažovali, budeme skôr radi, keď nám dáte na nich tipy.

Niekto si želal dlhšie prestávky, niekto kratšie. Nám sa zdali optimálne a komu bolo málo, po poslednom bloku sme networkovali až do polnoci (a niektorí aj dlhšie). Niektorí by dokonca chceli celý TEDx kratší s menej spíkrami. Tu nepredpokladáme, že by sme podujatie skracovali. Robíme ho raz za rok, dávame doň 5 mesiacov práce a chceme preto tento jeden deň naplno využiť. Určite je to náročné, ale chceme ponúknuť viac rozmanitých spíkrov a dostatok času na rozhovory a stretnutia.