Wilsonic 2013 zomrel a TEDxBratislava si uvedomil vlastnú smrteľnosť

Wilsonic 2013 zomrel a TEDxBratislava si uvedomil vlastnú smrteľnosť

“Wilsonic 2013 zomrel a TEDxBratislava si uvedomil vlastnú smrteľnosť,” povedal včera večer Vladko.

A mne napadlo, že je to škoda, pretože možno, iba maličké možno, sa dal zachrániť. Verím, že keby ľudia vedeli, že je ohrozená organizácia festivalu, podporili by ho kúpou vstupenky, možno i darom nad rámec vstupného. No… keby bolo keby…

Hoci polovičku organizačného tímu Wilsonicu 2013 tvoria mne osobne veľmi blízki ľudia, nevidím do finančného zákulisia a neviem, o akých sumách, ktoré by boli v červených číslach, sa bavíme. Videla som však, ako tvrdo a s akým zapálením na organizácii makali a veľmi ma mrzí, že všetky tie detaily a vychytávky, ktoré vymýšľali a zariaďovali, nebudú môcť potešiť návštevníkov.

Na druhej strane im chcem vyjadriť veľký rešpekt za odvahu odvolať takú veľkú akciu, aby za cenu menších strát a obrovského sklamania, odvrátili ešte väčšie straty, ktoré im iste hrozili. Dúfam, že sa z toho vylížu a budem sa tešiť na ďalšie akcie.

“Ak by sme mali ísť do mínusu, tak to zabalíme?” spýtala sa Veronika, keď si TEDxBratislava uvedomil vlastnú smrteľnosť. “Nie, zrušíme catering, nakúpime veľa cibule a uvaríme guláš”, povedala som. Alebo by sme si, inšpirovaní Amandou Palmer, vypýtali pomoc od fanúšikov.


Keď sa v osobnom živote rútite do priepasti, všetci psychológovia radia: neuzatvárajte sa do seba, nebojte sa požiadať o pomoc. A platí to aj v iných oblastiach života. Prečo by to nemalo platiť aj keď ide o peniaze?

Ak raz budete robiť nejakú akciu, ktorej na 100 % veríte, ale nie všetko vychádza podľa plánov, skúste sa hodiť do davu, skúste sa obrátiť na svojich fanúšikov a povedať: “Prosíme, pomôžte nám”. Niekedy sa možno stačí opýtať.