07 apr Svoj život delím na obdobie pred TEDx-om a po TEDx-e
Dnes som si poznačila do diára krásnu udalosť. Až som sa musela pousmiať. 26. mája 2012, sobota, TEDx. Ak vám znejú tieto tri písmená cudzo, vitajte v mojom svete, v ktorom som žila takto pred rokom. Vo svete ochudobnenom o zážitok z jediného dňa v roku, kedy sa pod jednou strechou stretnú vzácni ľudia s otvorenou mysľou, veľkým srdcom a skvelými nápadmi. Ľudia, ktorí robia tie naozaj správne veci. Hostia, ale aj organizátori konferencie TEDx.
Môj vzťah s TEDx-om bol zo začiatku komplikovaný. Keď ma minulý rok začiatkom jari oslovila jedna z organizátoriek Petra Jankovičová, či by som prijala pozvanie ako rečník na konferenciu TEDx, napadlo mi len jediné: „Nemám čas“. Jar je na SAShE hustá a náročná. V máji nás čakal náročný event – naša vlastná živá akcia pod názvom Art Picnic a všetko to ležalo na mojich bedrách. O TEDx som vedela len toľko, že je. A aj to vďaka priateľovi Jurajovi Milášovi, ktorý mi občas podstrčil nejaké video z TED alebo TEDx konferencie, že „Na, pozri si, to je zaujímavé“. Na čo som si samozrejme nikdy nenašla čas.
Nakoniec som pozvanie prijala najmä preto, že Petra Jankovičová je nesmierne charizmatická osôbka a viac som sa celou záležitosťou nezaoberala. Prídem a niečo poviem. Bolo mi mierne podozrivé, že organizátori TEDx ma vyzývajú, aby som sa s nimi stretávala, aby sme sa rozprávali o téme pre môj TALK, ako sú nazývané vystúpenia hostí na konferencii. Neskôr, aby som si s nimi prešla prezentáciu (žiadnu som neplánovala) a nacvičila si TALK pri generálke. Keď sa mi týždeň pre TEDx-om ozvala ďalšia rečníčka Marika Majorová alias streetstyle fotografka Tonbogirl, že by si chcela so mnou prejsť svoj TALK, poňala som podozrenie, že to nebude len tak. Pripravila som si teda prezentáciu, prekopala celý svoj TALK, ale vo finále som sa rozhodla, že pôjdem „freestyle“ , teda po našom, že budem rozprávať od srdca.
A to sa veru poriadne stislo večer pred TEDx. Bola spoločná večera organizátorov a rečníkov. V aute na večeru som sa viezla s dvoma sympatickými rečníkmi. Pán z Nórska pôsobil nesmierne dôstojne a zdôveril sa, že je odborníkom na ekológiu. Zo slovensky hovoriaceho rečníka po mojom druhom boku sa vykľul neonatológ. Áno, to je človek, ktorý operuje novorodencov. Keď prišiel rad na mňa, aby som vytiahla svoju tému prednášky, zmenšila som sa na sedadle o tri čísla. Tvorba. Obom pánom sa rozžiarili očičká. „Ale to je niečo úžasné, nesmierne sa tešíme na váš TALK.“ A čuduj sa svete, bolo vidieť, že sa fakt tešia 🙂 Pochopila som to až keď som počas večera sedela pri stole s ostatnými rečníkmi z najrôznejších oblastí od informačných technológií až po výchovu detí. Cítila som úžasnú energiu, ktorá srší jedine z ľudí, ktorí veria tomu, čo robia a vedia, že robia správne veci. Navyše majú otvorenú myseľ a záujem spoznávať.
Môj deň na TEDx prebehol v opare stresu, nadšenia, radosti a nesmierneho obohatenia. Zvládla som vystúpiť so svojou témou o tvorbe po pánovi, ktorí pracuje v NASA! Moja dušička bola malinká malá, keď som liezla na pódium. V momente, keď som po pár vetách rozoznala v publiku nadšené a povzbudivé tváre, keď sa ľudia prvýkrát zasmiali, nervozita celkom opadla a ja som hovorila naozaj od srdca. Zvyšok dňa som spoznávala ľudí a ich jedinečné príbehy o správnych veciach. Dostať do hlavy toľko pozitívnych skúseností, toľko kladnej energie a nádeje pre nás všetkých, pre jednotlivcov aj celú planétu, počas jedného jediného dňa, to musí človeka zmeniť. V momente, kedy dohovoril posledný rečník Jasiek Mela z Poľska – chlapec, ktorý pri nehode stratil ruku a nohu a dnes organizuje výpravy na severný pól, som len ľutovala, že nemôžem mať v hľadisku pri sebe všetkých ľudí, ktorí sú mi blízki, aby zažili a počuli to, čo ja. Svoj život delím na obdobie pred TEDx-om a po TEDx-e. Potvrdil mi, že robiť správne veci má význam.
Vidíme sa na TEDx-e, priatelia 🙂
Saša Šmidáková