Dave Goulson

Biológ

Profesor Dave Goulson vyrástol vo vidieckom prostredí v oblasti Shropshire vo Veľkej Británií, kde si už v mladom veku vytvoril vášeň k prírode. Bakalárske štúdium biológie absolvoval na Oxford University a pokračoval doktorátom na tému ekológie motýľov na Oxford Brookes University. Následne prednášal 11 rokov biológiu na University of Southampton, kde sa začal vážnejšie venovať štúdiu čmeliakov. Vydal tri stovky vedeckých článkov o ekológií a ochrane čmeliakov a iných druhov hmyzu a je autorom viacerých kníh, medzi nimi aj bestseleru „A Sting in the Tale“ popularizujúceho čmeliaky, ktorý bol preložený do desiatich jazykov. Dave založil fond na ochranu čmeliakov Bumblebee Conservation Trust a za svoju prácu získal viacero významných ocenení. Bol zvolený za člena kráľovskej spoločnosti Royal Society of Edinburgh a časopis BBC Wildlife ho označil za ôsmeho navplyvnejšieho človeka v ochrane prírody.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Téma hmyzu a jeho deklinácie ma zaujala už minulý rok a spolu s problémami pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov určených pre poľnohospodárstvo sa pre mňa stala naozaj dôležitou. Po prečítaní recenzií na knihy profesora Goulsona a spoločnom telefonáte som vedel, že práve on je človek, kto vie túto veľmi dôležitú enviromntálnu tému podať tak, ako si alarmujúci stav úbytku hmyzu vyžaduje. Profesor Goulson je prirodzený rozprávač s obrovským nadšením pre hmyz a som presvedčený, že vás k tejto téme strhne so sebou. (Peter Jančár)

Atli Már Hreggviðsson

Dobrovoľný záchranár

Atli Már Hreggviðsson je Islanďan, ženatý, otec troch deti. Vyštudoval v Dánsku za mliekara a dnes na plný úväzok pracuje ako mechanik v dielni na opravu snežných skútrov, bugín a terénnych štvrkoliek. Okrem toho je však od roku 2010 aj aktívnym členom ICE-SAR, islandskej dobrovoľnej záchrannej jednotky. Vždy ho zaujímali všetky druhy áut, džípov a snežných skútrov, preto sa rozhodol pre prácu dobrovoľného záchranára. Momentálne pracuje v dvoch záchranných tímoch a má výcvik na zásahy v najnáročnejších situáciách – musím sa vedieť spoľahnúť sám na seba a prežiť sám počas 24 hodín. Je tiež členom regionálneho manažmentu, ktorý tieto pátracie a záchranárske práce koordinuje.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Pri pozeraní videí na internete som narazil na príbeh o Islandskej dobrovoľníckej záchrannej skupine. V určitých momentoch som mal zimomriavky a vedel som, že chcem o nich vedieť viac. Akí ľudia sú schopní pomáhať dobrovoľne v tak nehostinných podmienkach aké ponuka Island a riskovať život? Prečo to robia a akú majú motiváciu? Pri hlbšom badaní som narazil na Atliho, ktorý je jedným z členov tejto skupiny. Neváhal som, oslovil som a po prvom telefonáte som vedel že Atliho príbeh musí počuť každý, kto aspoň trochu rozmýšľa o dobrovoľníctve alebo sa mu venuje. (Šimon Šiplák)

Valentína Sedileková

Študentka

Valentína Sedileková je zakladateľkou celoslovenského projektu Chuť žiť venujúceho sa poruchám príjmu potravy, ktorými si sama prechádza. Jeho úlohami je šíriť informovanosť, povedomie, prevenciu a pomoc, ako aj zlepšovať a poukazovať na stav detskej psychiatrie na Slovensku. Okrem toho sa venuje písaniu kníh – fantasy trilógie s politickým motívom Pokrvní, či autobiografického diela Chuť žiť o živote s anorexiou. Zaujíma ju politika, školstvo, história a domáce i svetové dianie, o čom publikuje články do Denníka N a týždenníka Trend. Má osemnásť rokov a paralelne študuje v Bratislave na medzinárodnej škole LEAF Academy a v Banskej Bystrici na Gymnáziu Tajovského.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Digitálna doba prináša rôzne úskalia. Jedným z nich je obraz dokonalej ženy a dokonalého muža. Z každej strany sa na nás valí reklama na chudnutie, ponúka sa nám obraz šťastnej osoby s určitým stereotypným výzorom a figúrou. Nie každý vie ustáť tento tlak, a najmä mladí a dospievajúci, ktorí každý deň zápasia so svojím vlastným sebavedomím a hľadaním svojho miesta v spoločnosti, sú najzraniteľnejšími. O poruchách príjmu potravy sa na Slovensku hovorí veľmi málo. Akoby to nebola choroba, ktorú treba liečiť, ale iba rozmar a snaha byť zaujímavým. Pritom čísla sú alarmujúce. Valentína ma zaujala svojím vyzretým vystupovaním a odhodlaním pomáhať ľuďom, ktorí si prešli podobnými problémami, ako ona. (Monika Ďurajková)

Tibor Hujdič

Propagátor čítania

Tibor Hujdič je propagátorom čítania detí a deťom. Cez dramatizované čítania a predstavovanie kníh inšpiruje deti na školách k čítaniu. Pre učiteľov, knihovníkov a rodičov lektoruje semináre na podporu záujmu o čítanie detí a na rozvoj čitateľskej gramotnosti. Bol moderátorom autorskej rozhlasovej relácie Detská knižnica, zameranej na kvalitné knihy pre deti a mládež a zakladateľom detského kníhkupectva Mrkvicka.sk.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Tibora som spoznala vo vlaku. Rozprával mi, ako propaguje čítanie na školách a prečo je to podľa neho dôležité. Bolo jasné, že táto téma je jeho vášňou, o čítaní toho veľmi veľa vie a vie o tom zaujímavo rozprávať. Čítanie kvalitnej literatúry a zvyšovanie čitateľskej gramotnosti už od útleho veku považuje za cestu k skultúrňovaniu spoločnosti, najlepšiu obranu proti dezinformáciám a predpoklad budúcej ekonomickej prosperity. Tibor nás môže inšpirovať, ako zo svojej vášne urobiť svoju misiu a meniť krok za krokom svoje okolie. (Katarína Lesayová.)

Ján Gondoľ

Open inovátor

Jána Gondoľa je ťažké onálepkovať, lebo vytŕča z každej škatuľky. V roku 2009 získal doktorát z informačnej vedy, zaujíma sa o informácie a prácu s nimi. Po päťročnom pôsobení v akademickom svete sa začal intenzívnejšie venovať otvoreným dátam a stal sa kontaktnou osobou medzinárodnej iniciatívy Open Government Partnership (OGP) pre Slovensko, kde rozbiehal aktivity v oblasti otvoreného vzdelávania, otvoreného prístupu k vedeckým výskumom a open source softvéru. Spoluzakladal občianske združenie SPy (Slovak Python), ktoré organizuje populárne IT-čkárske konferencie PyCon Slovensko a robí vyučovanie informatiky na desiatkach škôl zaujímavejším. Pracuje s organizáciami po celom svete na šírení myšlienok otvoreného vzdelávania, otvorenej vedy, otvorených dát a otvoreného softvéru. Nadácia Res Publica, Google, Visegrad Fund a Financial Times ho zaradili do rebríčka technologických inovátorov New Europe 100. Je digitálny knihomoľ a keď prokrastinuje, tak najradšej na hckrnews.com.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Predtým, ako som stretol Džonyho, myslel som si, že o koncepte otvorených dát toho viem veľa. No už na prvom stretnutí som zistil, ako veľmi sa mýlim. Džony na mňa vychrlil neskutočne veľa príbehov o tom, ako otvorené veci (otvorené dáta, otvorené vzdelávacie zdroje atď.), ktoré ľudia voľne zdieľajú medzi sebou, vedia pomáhať ľuďom v bežnom živote. Používate Google mapy na navigáciu? Skúste sa niekedy pozrieť na Openstreetmap, ktorá je vyvíjaná neskutočným množstvom dobrovoľníkov a tak je oveľa aktuálnejšia ako akékoľvek iné mapy. Na príkladoch z otvorených hnutí môžeme pochopiť, akú hodnotu prináša otvorenosť a ako pomáha ľuďom vzájomne si viac dôverovať. (Šimon Šiplák)

Braňo Dobšinský

Novinár

Braňo Dobšinský je novinár, ktorý za vyše 20 rokov svojej práce prešiel mnohými slovenskými redakciami. Prevažnú časť svojej kariéry zasvätil práci v elektronických médiách, kde moderoval viacero rozhlasových i televíznych diskusných relácii. Ako novinár zažil časy mečiarizmu aj vstup Slovenska do EÚ či NATO. Jeho láskou je najmä rozhlas, kde okrem moderovania profilovej politickej diskusnej relácie vytvoril tiež vlastný diskusný formát „Bez obalu“, aby odhaľoval hlbšie pohnútky, motívy či charaktery inšpiratívnych osobností z najrôznejších oblastí našej spoločnosti. Spovedal slovenských premiérov, prezidentov, ministrov aj poslancov. Riadi sa masarykovskou zásadou „Demokrace, toť diskuze“ a hovorí, že človek má preto dve uši a iba jedny ústa, aby viac počúval, než hovoril.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Braňov hlas pozná snáď každý z nás. Jeho diskusie v rádiu som vždy rada počúvala, pretože jeho otázky dokázali preniknúť do podstaty problému a poodhaliť mentálny svet inak nedostupných politikov. Braňo nám ponúkne návod, ako hľadať spoločný menovateľ a spoločnú reč s ľuďmi, pred ktorými často zatvárame pre ich opačné názory dvere. Práve v dnešnej dobe vyhranených názorov by sme ale nemali ísť touto cestou. (Monika Ďurajková)

Martin Lipták

Marketér, aktivista

Martin Lipták vedie dvojitý život. Pracuje na sociálnych sieťach pre Andreja Kisku a zároveň je spoluzakladateľom združenia Čierne diery, ktoré sa venuje priemyselným pamiatkam a zabudnutým miestam Slovenska. Združenie sa za päť rokov stalo fenoménom, ktorého články čítajú tisíce ľudí, na grafiky pamiatok stoja v radoch a knihu vypredali za krátky čas v troch nákladoch. Čierne diery pomáhajú šíriť príbehy pamiatok, ktoré už možno ďalšie generácie neuvidia. Zo zisku z predaja zberateľských predmetov pomáhajú pamiatkam a teraz pripravujú projekty priamo v teréne. Postavili lesnú saunu, ktorá bude slúžiť obyvateľom a turistom v Spišskom Hrhove. A chystajú sa oživiť ruinu pamiatky v zabudnutom kúte Slovenska, podrobnosti o projekte však zatiaľ taja.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Niekedy mi príde, že Slovensko je zem neprebádaná. Veľa ľudí pozná najmä tých pár naozaj známych pamiatok, ktoré prezentujeme všade. Bojnický zámok, Bratislavský hrad, kaštiel Betliar… Ale okrem týchto pamiatok existujú aj pamiatky dokumentujúce náš priemysel, ktoré sa pomaly ale isto strácajú. Keď som pred pár rokmi narazila na Čierne diery, mali pár stoviek fanúšikov a vždy ma potešil ich nový príspevok, lebo som sa niečo nové naučila o krajine, v ktorej žijem celý svoj život. A dnes, o pár rokov neskôr, sa tisícky ľudí zaujímajú o tieto miesta, mnohí majú v obývačke vyvesené grafiky tovární, cukrovarov, vodojemov a industriálnych pamiatok, chodia na výlety spoznávať tieto miesta. Myslím, že to je jasný dôkaz, že chalani odviedli skvelú prácu. 🙂 (Karolína Chromíková)

Preßburger Klezmer Band

Hudobné zoskupenie

Jedinečné bratislavské hudobné zoskupenie Preßburger Klezmer Band si od svojho založenia v roku 1995 získalo množstvo priaznivcov. Táto prvá slovenská formácia, inšpirujúca sa emotívnou a tanečnou hudbou zo strednej a východnej Európy známou ako klezmer, je zároveň najlepšie hodnotenou skupinou svojho zamerania v Európe. Jej energický hudobný „kokteil“ je podmanivo namiešaný zo židovskej, slovenskej, balkánskej a orientálnej hudby, ako aj z cigánskeho folklóru – to všetko s originálnou esenciou súčasných moderných štýlov, ako jazz, reggae a latino. Preßburger Klezmer Band patrí medzi popredných predstaviteľov európskej scény world music. V posledných rokoch spolupracoval s takými klezmerovými hviezdami ako lídrami The Klezmatics Lorinom Sklambergom, Frankom Londonom, Merlinom Shepherdom, tanečníkom Stevom Weintraubom a speváčkou Sashou Lurje. Skupina od svojho vzniku absolvovala stovky rozmanitých vystúpení nielen na Slovensku, ale aj v Európe i zámorí, počnúc multižánrovými hudobnými festivalmi, cez koncerty v kluboch a v klasických hudobných sálach, komornými vystúpeniami až po zábavy. Vystúpenia kapely prinášajú podmanivú interpretáciu známych i unikátnych piesní predovšetkým v jazyku jidiš, ale aj v slovenčine, maďarčine, angličtine a balkánskych jazykoch. Vyjadrujú aj strhujúcu emotívnosť a tanečnosť klezmerovej hudby. Preßburger Klezmer Band má na konte osem CD albumov, jeden LP album a mnoho úspešných spoluprác na filmových, divadelných a iných projektoch. Albumu Tants mit mir bolo udelené prestížne ocenenie Radio_HEAD AWARD za najlepší slovenský album v kategórii category World/Folk za rok 2012.

Prečo vám ich chceme predstaviť?

Kapelu som registrovala už dávnejšie, ale po tom, ako som ich minulý rok počula hrať na Zvuk for Štiavnica pieseň Čerešne, vedela som, že na našom desiatom ročníku jednoducho vystúpiť musia. Musíme ich ukázať svetu 🙂 (Nikoleta Moravcová)

Barbara Lisá

Konzultantka

Barbara Lisá má 39 rokov, žije v Anglicku s indickým manželom a už 5,5 roka sa snažia o dieťa. Prešla si troma umelými oplodneniami, potratom a mimomaternicovým tehotenstvom, ktoré ju skoro stálo život. Má dva magisterské tituly zo zahraničných univerzít. Získala rôzne štipendiá a ocenenia, vydala akademickú knihu “The toughest moments of entrepreneurs” a písalo sa o nej v zahraničných i slovenských médiách. Založila jednu z prvých firiem na rozlúčky so slobodou v Strednej Európe. Posledných 11 rokov pracuje ako konzultantka pre globálne firmy. Jej životným cieľom je inšpirovať ľudí k radostnému a úspešnému životu a o svojich skúsenostiach píše veľmi otvorene na svojom blogu Autentická Žena a na Ženy v Meste. Rada tancuje, precestovala tretinu sveta, veľa číta a neustále na sebe pracuje.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Téma neplodnosti je veľmi citlivá téma. A pritom nás to tak zaujíma. Kedy budete mať deti? A kedy bude druhé? Prečo ešte nemáte deti? Deti sú prosto téma dňa po istom veku. Barbara je extrémne vnímavá a sčítaná žena. Preto som rada, že práve ona nám poradí, ako citlivo komunikovať s ľuďmi, ktorí sa s neplodnosťou trápia. (Monika Ďurajková)

Jordan Shapiro

Spisovateľ

Jordan Shapiro, PhD, je autorom publikácie Nové detstvo: Výchova detí k úspechu v prepojenom svete (orig. The New Childhood: Raising Kids to Thrive in a Connected World, 2019). Je vedúcim členom Joan Ganz Cooney Centra v Sesame Workshop a nerezidenčný člen v Centre pre univerzálne vzdelávanie v Brookings Institution. Vyučuje na Programe intelektuálneho dedičstva Temple University a od roku 2012 do roku 2017 písal stĺpčeky pre Forbes o globálnom vzdelávaní, digitálnom hraní a rodinnom živote. S dvoma synmi žije vo Philadelphii.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Mám rada technológie, zľahčujú nám prácu, poskytujú zábavu a mnoho iného. Ako dieťa som strávila mnoho hodín hraním počítačových hier. Teraz však ako mama dvoch detí často bojujem sama so sebou, tápam, koľko času im dovolím tráviť na počítači alebo mobile. Jordan tvrdí, že by sme mali s deťmi „pred obrazovkou“ tráviť viac času. Jeho myšlienky ma donútili zamyslieť sa a prehodnotiť svoj prístup. Zároveň sa pri jeho nominácii strhla v tíme živá diskusia, čo je vždy dobrým znakom, že ide o zaujímavú a aktuálnu tému. (Danka Retová)

Venus Jahanpour

Riaditeľka školy

Venus je zakladateľkou súkromnej základnej školy a škôlky v Bratislave Petržalke s pozoruhodným programom environmentálnej výchovy. Narodila sa v Iráne. Kvôli svojmu Bahaiskému vierovyznaniu bola vylúčená zo strednej školy a donútená k úteku z rodnej krajiny. Ako utečenka sa dostala do Švédska, kde vyštudovala politológiu a ľudské práva. Krátko po nežnej revolúcii prišla do Československa, kde sa podieľala na rôznych ľudskoprávnych a vzdelávacích programoch. Jej cesty ju priviedli do Bratislavy, kde si založila rodinu. Z túžby po hodnotovo-orientovanom vzdelávaní svojich detí si zriadila malú skupinu domáceho vzdelávania, z ktorej postupne vznikla škôlka a neskôr aj škola Brilliant Stars International. Škola od prvopočiatkov venuje maximálnu pozornosť environmentálnemu vzdelávaniu a ochrane životného prostredia. Svojimi skúsenosťami v súčasnosti inšpiruje a pomáha aj ďalším školám. Okrem vedenia školy sa Venus angažuje aj v rôznych humanitárnych programoch s dôrazom na posilňovanie hlasu detí a mládeže, vzdelávanie Rómov a presadzovanie ľudských práv menšín.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Vedci nás čoraz dôraznejšie varujú, že náš súčasný spôsob života je neudržateľný. Masívna zmena nášho správania a postoja voči planéte, na ktorej žijeme, sa stáva otázkou nášho prežitia. Paradoxne, na naliehavosť týchto správ nás v poslednom čase upozorňujú hlavne deti. Prečo deti? Aká je ich úloha pri riešení tohto problému? A akú úlohu v tom zohráva vzdelávanie? Venus spolu s učiteľmi a žiakmi v ich škole a škôlke doslova žijú ekológiou. Je fascinujúce počúvať príbehy, ako sa im spolu s deťmi darí postupne rozširovať myšlienky udržateľnosti a ochrany prírody aj do rodín a firiem. (Rastislav Geschwandtner)

Andrew Dalziell

Terapeut

Dr. Andy Dalziel je vášnivým propagátorom pohybu ako nástroja na zlepšenie myslenia. Skúma vzťahy medzi fyzickým pohybom a našou schopnosťou myslieť. Získal titul PhD na univerzite v Edinburgu. V minulosti učil na univerzite v Glasgow. Je autorom inovatívneho programu telesnej výchovy s názvom Better movers and thinkers (BMT), úspešne zavedeného na mnohých základných školách v Škótsku. V rámci svojej klinickej praxe v Škótsku, Anglicku a Dubaji pomáha deťom, mladistvým a dospelým pri rôznych ťažkostiach s učením, správaním a výkonnosťou. Publikoval na túto tému viacero výskumných prác a prednášal na mnohých medzinárodných konferenciách. Po celom svete vedie semináre zamerané na rozvoj motoriky, koordinácie a ich prepojenia s myslením a schopnosťou učiť sa. Ale ako sám hovorí, jeho najväčším úspechom je to, že je otcom troch nádherných dcér, ktorým vďačí za svoju nehynúcu vášeň, energiu a túžbu robiť svet lepším prostredníctvom pohybu a myslenia.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Ako malý chalan som preskakoval ploty, naháňal sa za loptou, visel na prašiakoch, šplhal sa po stromoch, skákal gumu… Bežné detské hry mojej generácie. Až na jednom z Andyho seminárov som si uvedomil, aké boli všetky tieto „komplexné pohyby“ dôležité pre rozvoj mojej schopnosti učiť sa a rozumieť veciam. Dnes už cez ploty skáčem menej. O to viac sedím. Zrejme podobne ako vy. Čo s tým? Ako to na nás vplýva? A ako to vplýva na dnešné deti, ktoré majú menej príležitostí na pohyb a k tomu ostražitejších rodičov? Ako môžeme do nášho života dostať viac rôznorodých typov pohybu? A čo je to vôbec pohyb? Verím, že po Andyho vystúpení získa pre vás to okrídlené „V zdravom tele zdravý duch“ úplne nový význam. (Rastislav Geschwandtner)

Martin Ondráček

Žurnalista a vedúci projektu Ježíškova Vnoučata

Martin Ondráček sa už 30 rokov pohybuje vo vodách českej žurnalistiky. Pracoval na rôznych pozíciach, či už v rádiu, televízi (TV Prima, TV Nova), alebo teraz aktuálne ako šéfredaktor spravodajstva v Českom rozhlase. Keď práve nepracuje, tak pôsobí ako vedúci sekcie plnenia vianočných prianí. Spolu s Olgou Štrejbarovou stál pri zrode projektu Ježíškova Vnoučata, ktorý už dva roky pomáha plniť vianočné priania osamelým starým ľudom v domovoch po celej Českej republike. Doteraz osobne spravuje facebookovú stránku Ježiškových vnoučat a osobne plní vybrané priania.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Mám pocit, že téma staroby nás, mladých, pomerne obchádza. Ani ja som nebola iná, až kým som nestretla svoju bývalú 82-ročnú susedku, ktorá žila sama – väčšina jej blízkych, vrátane manžela, už nebola medzi nami a jej jediné dieťa žilo v zahraničí. Trávili sme spolu pravidelne čas počas toho, ako som jej zapínala práčku, čo bola jej zámienka prečo ma zavolať. 🙂 Vedela som, že to nie je o práčke, ale o ľudskom kontakte a blízkosti. Pani Anna už tu nie je, ale u mňa zmenila veľa. Nechala ma nahliadnúť do sveta staroby. Preto, keď som si pred 2 rokmi všimla aktivity organizácie Ježíškova vnoučata, cítila som, že je to téma, ktorú je potrebné otvoriť. (Karolína Chromíková)

Ryan Martin Bradshaw

Klavirista

Ryan má 12 rokov a má slovenské aj austrálske korene. Začal hrať na klavíri od svojich 6 rokov a už tri roky je mimoriadnym žiakom na Viedenskej Univerzite Hudby a muzických umení, v triede pre nadané deti u klavírneho pedagóga Vladimira Kharina. Napriek svojmu mladému veku, Ryan je laureátom 15 medzinárodných klavírnych súťaži. Iba tento rok dostal tri ocenenia v dánskom Aarhuse na prestížnej klavírnej súťaži, kde bol najmladší, prvú cenu na klavírnej súťaži Vladimira Kraineva v Moskve, kde si zahral druhy Chopinov koncert s Ruskou filharmóniou pod taktovkou známeho dirigenta Vladimira Spivakova v Svetlanovskej sále. Naposledy v máji vyhral prvú cenu na klavírnej súťaži Fryderyka Chopina v Szafarnii v Poľsku a špeciálnu cenu – zúčastniť sa Chopinovho festivalu v Holandsku. Ďalšie ceny si odniesol zo súťaži v Sofii, Grazi, Weimare, Holandsku, Zagrebe, Brna, Košíc atd…. Ryan mal svoj debut s orchestrom vo veku 8 rokov, kde si zahral so slovenským komorným orchestrom Slovenskej filharmónie vo veľkej sále SF. Hral viackrát s orchestrom vo Viedni v Justičnom paláci, v Žiline so Slovenskou Sinfoniettou, v Prahe s Pražskou filharmóniou atď.. Ryan koncertoval vo významných sálach ako Brahmsova sala a Sklenená sala v Musikverein vo Viedni, Akadémia Franza Liszta v Budapešti, Mozarteum Salzburg, Symfonisk sala v Aarhuse, atd. Ryan mal česť hrať pre klavírnu divu Marthu Argerich na Viedenskej Univerzite v Lisztovej sále. Absolvoval majstrovské kurzy s učiteľmi z Juilliard School New York v Ženeve, s Grigory Gruzmanom v Splite. Ryan rád lyžuje a v lete hra tenis a bicykluje. Venuje sa aj amatérsky hre na husliach.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Pretože hrá srdcom a mladé talenty treba rozhodne podporovať 🙂 (Nikoleta Moravcová)

Milota Sidorová

Urbanistka

Milota Sidorová je urbanistka, ktorú v územnom plánovaní a rozvoji mesta absolútne zaujímajú komplexné a dobre premyslené projekty. Rôznymi spôsobmi vylaďuje nevládne, verejné, ale aj súkromné projekty v strednej a východnej Európe. Chce, aby dobré mestské projekty boli strategickejšie, spravodlivejšie a lepšie argumentované. Milota pracuje na projektoch Green Foundation, WPS Prague, Punkt a Goethe-Inštitút Praha. Spoluzakladala medzinárodný urbanistický festival reSITE a moderuje pravidelnú urbanistickú reláciu v Rádiu FM – Živé mesto.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Milota je pre mňa akýmsi dodefinovaním spoločného menovateľa. Pri rozhovore s ňou máte pocit, že veciam z rôznych oblastí začínate rozumieť a zároveň sa dozvedáte toľko doplňujúcich údajov, až urbanizmus zrazu nie je len neuchopiteľný pojem, ale disciplína, ktorú by ste chceli robiť na full time. Som presvedčený, že Milota spojí práve tie fragmenty urbanizmu, ktoré pomenovávajú spôsob rozvoja mesta, smerom, ktorý je udržateľný a zároveň nám prinesie viac zelene. (Peter Jančár)

Dodo Dobrík

Dizajnér

Dodo Dobrík je dizajnér, ktorý sa viac ako 20 rokov profesionálne venuje grafickému dizajnu. Ešte dlhšie ho baví hľadať nové riešenia či postupy nielen v dizajne, ale aj v iných oblastiach. Jednou z nich je strava. Prvý raz sa rozhodol zmeniť svoj jedálniček keď mal 13 rokov. Bolo to krátko po nežnej revolúcii, kedy objavil, že strava môže mať rôzne podoby. Pretože ho zaujímala rastlinná strava, stal sa vegetariánom. Neskôr sa naučil variť a radosť so zaujímavých (domácich) jedál si užíva doteraz. So svojou manželkou viedol niekoľko rokov kurzy varenia pre ľudí, ktorých zaujíma rastlinná strava z lokálnych surovín. V priebehu času a vďaka dobrým kamarátom sa zoznámil s využívaním nešlachtených rastlín v kuchyni. Spoznávanie tohoto sveta a jeho sprístupňovanie patrí medzi jeho veľké vášne.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Ľudia od nepamäti kultivujú plodiny. Cieleným výberom a rôznym krížením sa nám postupne podarilo z neduživých korienkov vypestovať 30cm mrkvy a z nenápadných plánok šťavnaté jablká. Ale čo tie rastliny, ktoré zostali ľudskou rukou nedotknuté – buriny, byliny, divo rastúce rastliny? Aký majú pre nás význam? A čo sa od nich môžeme naučiť? Dodo je človek, ktorý vo svojom jedálničku roky experimentuje s nešľachtenými rastlinami. Keď s ním idete po vonku (je jedno či v lese alebo v centre Bratislavy), určite sa dobre napasiete, pretože Dodo vás prinúti všetko ochutnať :-). Navyše, ako dizajnér a kreatívec, Dodo zvykne vnímať svet z trochu iného pohľadu a aj v bežných veciach dokáže objaviť nečakané súvislosti. (Rastislav Geschwandtner)