Jonathan Bobrow

dizajnér & technológ

Jonathan Bobrow je ocenený dizajnér a technológ v popredí digitálnych rozhraní a praktickej hry. Je absolventom skupiny MIT Media Lab Playful Systems a UCLA Design | Media Arts, generálny riaditeľ a spoluzakladateľ dizajnového a herného štúdia Move38. Move38 vytvára zvedavé predmety, ako je napríklad hra Blinks, stolová hra s vlastnou mysľou. Blinks je systém fingálnej hry a otvorená platforma pre hands-on hru s komplexným systémom a rozvíjajúcim sa správaním. Tím Move38 dúfa, že sa im podarí vytvoriť generáciu systémových mysliteľov.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Jonathan vytvára v dobe online sveta stolové hry, ktoré človeka nie len vytrhnú z internetovej reality a poskytnú zábavu na večerné posedenie pri pohári vína s priateľmi, ale nesú so sebou aj hlbšie posolstvo. Hra má potenciál ovplyvniť myslenie človeka. Pomocou hry vieme vysvetliť, ako fungujú rôzne ekonomické javy či ako vyriešiť bežné problémy zo života. Jonathan chce vytvoriť generáciu systémových mysliteľov. Život je predsa väčšia sranda, ak sa človek hrá. (Nikoleta Moravcová)

Christián Havlíček

zakladateľ OZ TransFúzia

Christián je trans aktivista. Spoluzaložil prvú a jedinú organizáciu TransFúzia, ktorá je špecificky zameraná na podporu transrodových ľudí na Slovensku. Ôsmym rokom buduje slovenskú trans komunitu, poskytuje jej poradenstvo, venuje sa advokácii v oblasti trans práv a spolupracuje s médiami na zlepšení mediálnej reprezentácie trans ľudí. Pri svojej práci vychádza z ľudskoprávnych princípov a aktuálnych vedeckých poznatkov z oblasti medicíny.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Uvedomila som si, že za ostatných osem ročníkov sme na pódium TEDxBratislava nepriniesli v zahraničí tak skloňovanú tému LGBT. Na Slovensku je táto téma stále tabu a veľa ľudí má nedostatočné informácie. Úlohou TEDxBratislava je prinášať aj témy, ktoré sa vymykajú mainstreamu a ktoré pomôžu búrať naše predsudky. Osobne sa veľmi teším na Christiánovu prednášku, pretože je to osoba s veľkým rozhľadom a nadhľadom. (Monika Ďurajková)

Zuzana Špačková

doktorka

Zuzana Špačková je študentka medicíny a budúca psychiatrička, ktorá sa venuje rúcaniu mýtov a predsudkov o ľudoch s duševným ochorením. O priblíženie psychiatrie a zdôraznenie potreby starostlivosti o duševné zdravie sa snaží aj na svojom blogu a instagrame. Je spoluautokou destigmatizačného projektu ‚Příběhy Bláznovství‘, ktorý formou putovnej výstavy zoznamuje širokú verejnosť s vybranými duševnými chorobami a reálnymi príbehmi ľudí, ktorí s nimi žijú. Považuje sa za nadšenú športkovkyňu a optimistickú idealistku, ktorú baví meniť veci.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Keď nám niekto povie, že sa cíti zle, tak máme vo zvyku mu odpovedať ‚to ťa prejde‘ alebo ‚vyspi sa na to‘. Prípadne moje obľúbené ‚ešte vždy môže byť horšie‘. Povedali by ste ale ‚rozchoď to‘ niekomu, kto si práve zlomil nohu? Podľa štatistík sa takmer každý desiaty človek na Slovensku stretol s duševným ochorením, a predsa je táto téma zahalená predsudkami. A práve tie sú často dôvodom, prečo nevyhľadávame pomoc, aj keď už si nevieme poradiť sami. Aj preto sme sa rozhodli zavolať Zuzku, aby nám pomohla nahliadnuť za oponu. (Karolína Chromíkova, Ivona Hodasová)

Florin Badita

aktivista

Rumun Florin Badita je zakladateľom lokálnej občianskej iniciatívy Coruptia Ucide (Korupcia zabíja), ktorá bojuje proti korupcií. Tá bola založená po požiari v Colective klube, pri ktorom zomrelo 64 ľudí. Korupcia zabíja je online komunita s viac ako 103 000 členmi a jej cieľom je podpora pri organizácií protestov v Rumunsku. Florin viedol kampaň na zastavenie dekriminalizácie prípadov korupcie v Rumunsku, ktorých korupčná suma bola nižšia ako 45 000 EUR. Silne verí v benefity otvorených dát a k dnešnému dňu zaslal viac ako 7000 požiadaviek v rámci slobodného prístupu k informáciám viac ako 3000 verejným inštitúciám, s cieľom zozbierať informácie o verejných výdavkoch v Rumunsku. S rumunskými novinármi spolupracuje pri analýzach dát s cieľom odhaľovania korupčných vzorcov v rámci neštruktúrovaných súborov dát. Florin bol zaradený medzi 30 najvplyvnejších ľudí v Európe do 30 rokov v rámci Forbes ankety pre oblasť právo a politika.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Ľudia chcú mať všetko hneď. V prípade budovania občianskej spoločnosti je potrebné, aby sa zmena budovala pomaly a postupne. Nestačí prísť na jeden, dva pochody. To je len začiatok a minimum, čo môžeme spraviť. Florin je prototypom človeka, ktorý nefrfle na systém, ale snaži sa ho malými krokmi meniť. Je to úmorná cesta, na konci ktorej sa nedočká osláv z dobre vykonanej práce. Pretože úspechy jeho práce bude žať až ďalšia generácia. Ak vôbec. Ako hovorí, pri tejto práci treba svoje ego potlačiť. (Monika Ďurajková)

Saša Uhlová a Apolena Rychlíková

žurnalistky a dokumentaristky

Apolena Rychlíková (1989) je česká dokumentaristka a redaktorka komentářového deníku A2larm.cz. Dlouhodobě se zabývá společenskými a politickými otázkami, které zpracovává ve svých filmech i textech. Studuje na pražské FAMU, spolupracuje s českou televizí nebo Českým rozhlasem. Její filmy jsou pravidelně promítány na českých i zahraničních festivalech. Poslední snímek Hranice práce, který vznikl pro autorský cyklus česká žurnál vyhrál na MFDF Jihlava cenu Česká radost za nejlepší český dokumentární film i Cenu diváků a získal Cenu českých filmových kritiků v kategorii Mimo kino a nominaci na Českého lva. Za své sloupky pro Salon Práva byla nominována na cenu Nejlepší komentář roku 2017 v Novinářské ceně pořádané nadací OSF.

Saša Uhlová (1977) je česká novinářka, zabývající se sociálními problémy. Vystudovala romistiku na Univerzitě Karlově a věnovala se terénním výzkumům v romských komunitách. Pracovala v organizaci Romea a poté jako novinářka Deníku referendum. Od roku 2017 je redaktorkou A2larm.cz, pro který vytvořila sérii Hrdinové kapitalistické práce. V tomto ojedinělém projektu pracovala víc než půl roku v utajení, aby zkoumala nízkopříjmová zaměstnání v České republice. Za sérii reporáži si vysloužila nominaci veřejnosti v Novinářské ceně 2017, stejně jako nominaci odborné poroty za Nejlpeší reporrtáže roku 2017.

Prečo vám ich chceme predstaviť?

Takmer každý deň interagujeme s predavačkami v obchode. Často ich poľutujeme, aké majú náročné pracovné podmienky. No nízkozárobkových ľudí pracujúcich v ťažkých podmienkach je omnoho viac. Tí ľudia sú pre väčšinu z nás neviditeľní. Nevidíme ich a keď všetko funguje tak, ako má, ani si na nich nespomenieme. Kuchári, práčky, ľudia vo výrobe, hydinárni… Ich tvrdá práca je pre náš komfortný život nevyhnutná, no napriek tomu ich nevieme adekvátne ohodnotiť. Saša sa rozhodla na vlastnej koži vyskúšať, aké to je byť osobou žijúcou „z ruky do úst“. (Monika Ďurajková)

Ahmed Elgammal

profesor

Dr. Ahmed Elgammal je profesorom na Katedre informatiky a fakulte Výkonnej rady v Centre pre kognitívne vedy na Rutgers University. Je zakladateľom a riaditeľom laboratória pre umenie a umelú inteligenciu na univerzite Rutgers. Dr. Elgammal je zakladateľom a súčasne generálnym riaditeľom spoločnosti Artrendex, čo je start-up, ktorý vytvára inovatívnu technológiu AI pre kreatívnu oblasť. Profesor Elgammal publikoval viac ako 160 recenzovaných článkov, kapitol kníh a samotné knihy v oblastiach počítačového videnia, učenia strojov a umelej inteligencie. Jeho výskum o objavovaní vedomostí v dejinách umenia a generoví umenia umelou inteligenciou získal širokú pozornosť medzinárodných médií vrátane Washington Post, New York Times, NBC News, Daily Telegraph, Science News, New Scientist a mnohých ďalších. V roku 2017 deklarovalo vydavateľstvo Artsy jeho prácu o dielach generovaných umelou inteligenciou ako „najväčší umelecký úspech roka“. V roku 2016 získal televízny segment o jeho výskume, produkovaný pre PBS, ocenenie Emmy. V roku 2006 získal Cenu National Science Foundation CAREER. Dr Elgammal získal titul M.Sc. a Ph.D. stupňa v informatike z University of Maryland, College Park, v roku 2000 a 2002, v uvedenom poradí.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Pokroky vo svete umelej inteligencie menia veci okolo nás. Sú umenie a kreativita „imúnne“ voči ovládnutiu umelou inteligenciou? Môže umelá inteligencia zmeniť spôsob, akým vnímame umenie, históriu umenia a kreativitu? Od Picassových Avignonských slečien po Munchov Výkrik, čo je na tých obrazoch také pútavé, že zaujali milióny ľudí na prvý pohľad a zaistili si pevné miesto v zozname najmarkantnejších diel histórie? V priebehu ľudskej histórie experti často vyzdvihovali tieto umelecké diela, používali ich na hodnotenie relatívnej ceny diela. Ale môže byť miera kreativity diela kvantifikovaná umelou inteligenciou? (Nikoleta Moravcová)

Irakli Loladze

vedec

Po získaní titulov MA a PhD v matematike na štátnej univerzite v Arizone, Irakli Loladze (narodený v Gruzínsku), absolvoval postdoktorálne štúdiá na univerzite Princeton. V roku 2002 predstavil hypotézu, ktorá tvrdila, že zvyšujúca sa úroveň oxidu uhličitého v atmosfére by mala znižovať koncentráciu dôležitých minerálov, napr. zinku, železa či magnézia, vo väčšine rastlinných druhov. Výskumy realizované na čiastkových vzorkách úrody pestovanej v regiónoch so zvýšeným podielom oxidu uhličitého však túto hypotézu nepreukázali. Z tohto dôvodu boli Loladzeho niekoľkonásobné žiadosti o granty slúžiace na výskum väčšieho množstva vzoriek odmietnuté. Musel sa teda spoľahnúť na publikované dáta, ktoré používal na testovanie svojej hypotézy. Po desiatich rokoch zbierania takýchto dát sa mu podarilo získať dostatočné množstvo podkladov na vypracovanie meta-analýzy. Práca bola publikovaná v roku 2014 a preukázala všadeprítomné a systematicky klesajúce množstvo minerálov v rastlinách pestovaných na štyroch kontinentoch so zvýšeným podielom množstva oxidu uhličitého. Loladzeho výskum bol publikovaný v médiach New Scientist, Nature, Science, Politico a iných medzinárodných médiách a ovplyvnil oficiálnu US politiku.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Nikdy mi nenapadlo, že zvyšujúca sa úroveň oxidu uhličitého môže mať vplyv na kvalitu rastlín. Pre nás je to určite zaujímavý poznatok, o ktorom by ľudia jednoducho mali vedieť. CO2 je jednou z hlavných príčin klimatických zmien vo svete a človek by si mal uvedomiť, že následky nášho životného štýlu sa odrážajú aj v takých aspektoch, akými sú rastliny, ktoré sú zložkou našej každodennej potravy. Kvalita rastlín ma vplyv na kvalitu nášho stravovania. Oxid uhličitý zostáva v atmosfére tisíce rokov, kumuluje teplo a spôsobuje ohrievanie Zeme, čo má vplyv na všetky aspekty života. (Nikoleta Moravcová)

Peter Hartkamp

zakladateľ demokratickej školy

Peter Hartkamp (1961) sa ako rodič stretol s nepriaznivými vplyvmi vzdelávacieho systému na svoje deti, a preto založil tri vysoko inovatívne školy. Aby to mohol uskutočniť, v priebehu posledných 15 rokov si vybudoval hlbšiu znalosť vzdelávania, holandského školského práva a ľudských práv. Peter Hartkamp pôsobí v Rade Európskeho spoločenstva pre demokratické vzdelávanie (EUDEC) a prezentuje tému vzdelávania a ľudských práv v rôznych krajinách.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Keď som sa po prvýkrát stretla s myšlienkou demokratickej školy, bola som úplne unesená a zároveň sa mi vynáralo veľa dôležitých otázok. Čo by vyrástlo z našich detí, kebyže im dáme slobodu voľby? Nehrali by sa len celý deň? Ak ak áno, bol by to problém? Myslím, že každý, kto sa zoznámi s týmto konceptom, je nútený prehodnotiť svoje zažité predstavy o vzdelávaní, slobode, rešpekte a zodpovednosti. (Dana Retová)

Niccolò Massariello

herec a scenárista

Rodený Toskánčan Niccolò Massariello vždy sníval o práci vo filmovom či hudobnom priemysle. Po štúdiách Audiovizuálnej komunikácie v Pise pokračoval získaním magisterského titulu z Manažmentu hudobného priemyslu v Barcelone. Usadil sa tu, začal hrať v kapele a písať pre rôzne magazíny, vrátane svetoznámeho VICE. V súčasnosti tvorí filmové scenáre a po prvý raz v živote si napĺňa aj herecké ambície. Jeho tvár však už predtým predávala alkohol aj mlieko, knihy o príšerách i články o pohlavných chorobách. A ak patríte k marketérom, možno ste ju už niekedy použili aj vy.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Ochrana osobných údajov je ako taký moderný Otčenáš. Všetci sa ňou oháňajú a pritom málokto vie, čo vlastne znamená. Potom ma úprimne fascinujú situácie, kedy ľudia do nejakej apky nahrajú svoju profilovú fotku, aby zistili, na akú celebritu sa podobajú, a následne sa čudujú, kde všade sa ich fotka objavila. Treba si uvedomiť, že doba moderná sa zmenila na dobu digitálnu. A hoci tá so sebou priniesla mnoho výdobytkov, môže nám tiež mnohé vziať, napríklad našu kyberidentitu. Stačí len trocha nedbalosti ako v Niccolovom prípade. (Dominika Babulicová)

Viliam Matuška

prednosta Železničného múzea Stará Turá, výpravca vlakov

Po dokončení štúdia na strednej škole SOU Železničné, Viliam začal pracovať na Železniciach Slovenskej Republiky ako dozorca výhybiek a neskôr ako výpravca vlakov. V roku 2006 založil Železničné múzeum Stará Turá a začal pracovať v Železničnom múzeu Slovenskej republiky v Bratislave, kde reštauroval viaceré historické železničné zariadenia. Následne sa vrátil k profesii výpravcu a vo svojom voľnom čase sa intenzívne venuje vedeniu Železničného múzea v Starej Turej, záchrane a reštaurovaniu exponátov, dokumentovaniu histórie miestnej železnice Veselí nad Moravou – Nové Mesto nad Váhom a sprevádzaniu návštevníkov. Počas rekonštrukcie stanice Stará Turá sa mu podarilo zachrániť historickú budovu pred zbúraním. Bol 2x ocenený Nadáciou Život v Starej Turej za záchranu histórie v regióne.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Viliam je železničiar telom aj dušou. Veľmi živo si spomínam, ako nám na prvom stretnutí rozprával príbehy o stavbe železničnej trate medzi Novým Mestom nad Váhom a Veselím na Morave, stanici na Starej Turej, spôsobe organizácie dopravy cez telegrafnú dvojlinku a synchronizácii času. Neskôr, keď som dostal fotografie dokumentujúce jeho slová na stretnutí, vedel som, že železničná téma bude výborným pomedzím pre nás všetkých. Ukončite prosím výstup a nástup, dvere sa… (Peter Jančár)

Ján Tkáč

učiteľ hudby

Ján vyučuje hudbu v rámci projektu SUPERAR, ktorý pomocou hudby spája deti z rôznych sociálnych prostredí (od dobre situovaných rodín až po rómske osady) a tak buduje sociálnu inklúziu a prevenciu negatínych sociálnych javov, napríklad extrémizmu. Študoval hudbu na University of Cambridge, Univerzite Komenského, Konzervatóriu v Bratislave, Vysokej škole múzických umení. Venoval sa aj štúdiu filozofie v Kolégiu Antona Neuwirtha a na rôznych študijných pobytoch v Európe a v USA (Acton University, Michigan a Witherspoon Institute, Princeton). Aktívne sa podieľa na projektoch Kolégia Antona Neuwirtha a Spoločenstva Ladislava Hanusa a spolupracuje na rôznych projektoch orientovaných na spoločnosť a vzdelávanie (Domka, The Duke of Edinburgh Award, Katolícka Charita, Zastavme hazard, Pamätaj, LEAF, Unimak, Fjúžn a iné). V minulosti pracoval v internetovom spravodajstve a spolupracuje ako redaktor so Slovenským rozhlasom. Okrem hudby sa vždy zaujímal o komunikáciu, klasické vzdelávanie a rozprávanie príbehov.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Na základnej škole som bral hudobnú výchovu ako voľnú hodinu a čas určený hlavne na isté „odreagovanie sa“. O dôležitosti základného hudobného vzdelania ma nepresvedčil ani môj učiteľ klavíra a preto verím, že Jánova myšlienka je hodnou šírenia a deti by si mali uvedomovať dôležitosť hudobného vzdelávania ako súčasti základného vzdelania. (Peter Jančár)

Pavol Pokorný

architekt

Po 15 rokoch architektonickej praxe sa Pavol Pokorný rozhodol radikálne zmeniť prístup k tvorbe. Od roku 2009 navrhuje svoje projekty výlučne v energeticky efektívnom štandarde. V portfóliu jeho architektonickej kancelárie je možné nájsť široké spektrum stavieb, od interiérov po priemyselné fabriky, od výstavných expozícií po kancelárske budovy. Je nadšeným ambasádorom stavieb z dreva, s ktorými žne úspechy tak na domácej, ako aj medzinárodnej architektonickej scéne. Jeho bratislavský ateliér sa špecializuje na energeticky efektívne stavby z dreva. Na Fakulte architektúry STU v Bratislave vedie ateliér Rodinný dom, je lektorom Školy udržateľnej architektúry Inštitútu pre pasívne domy, spoluorganizátorom diskusií Otvorene o architektúre a spoluzakladateľom platformy staviamezdreva.sk.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Drevostavba už dávno nie je len zrubový dom alebo altánok na záhrade. Technológie posúvajú drevo do úplne iných sfér. Do dnešného dňa si pamätám očarenie z vizualizácií 350 m vysokého mrakodrapu, ktorý by chceli postaviť v Japonsku do roku 2041. Znie to neuveriteľne? Pavol tvrdí opak a som si istý, že nám minimálne zmení pohľad na tento trvalo udržateľný stavebný materiál. (Peter Jančár)

Monika Kapráliková

vitalistka

Pomedzie je v živote Moniky Kaprálikovej vyjadrené profesným balansovaním medzi teóriou a praxou. Po vyštudovaní histórie a kulturológie na FiF UK v Bratislave pôsobila osem rokov na katedre kulturológie ako asistentka, neskôr ako vedecká pracovníčka. Popri tom však aktívne participovala na organizácii viacerých kultúrnych projektov (Medzinárodný festival Divadelná Nitra, IFF Bratislava, Bratislava v pohybe a ďalších) a spolupracovala na prezentácii nosných výstav Slovenského národného múzea. V roku 2010 nasledovala pracovnú kariéru svojho muža do Španielska. Ani tisícky kilometrov vzdialená sa však neprestala venovať výskumu. Hoci návštevy slovenských a českých archívov, zháňanie zdrojov a písanie boli časovo i logisticky náročnejšie, písala a publikovala naďalej. Ich najčerstvejším plodom je monografia o dosiaľ málo známej tvorbe a živote Jána Smreka. Okrem toho sa venuje česko-slovenským kultúrnym vzťahom a príbehom, ktoré zostali na pomedzí rozpadu nášho niekdajšieho spoločného štátu.

Milan Kováč

archeológ

Posledných 10 rokov vedie profesor Milan Kováč archeologické výskumy predkolumbovského osídlenia v pralesoch severnej Guatemaly s centrom v lokalite Uaxactun. Je súčasťou medzinárodného tímu, ktorý stojí za objavom pozostatkov masívnej civilizácie v guatemalskej džungli. Pri výskume tím využil najmodernejšie techniky laserového skenovania pralesov s použitím špeciálnych algoritmov vyvinutých na STU Bratislava. Táto metóda umožnila za rok sa dozvedieť o Mayskej civilizácii viac ako za uplynulé storočie, čím výskum zaujal aj National Geographic a Science Magazine. Milan Kováč vyštudoval religionistiku, je profesorom etnológie, vedie Katedru porovnávacej religionistiky a Centrum mezoamerických štúdií FiF UK. Založil systematické štúdium a výuku mayského hieroglyfického písma na Slovensku a je autorom mnohých publikácií, medzi nimi i knihy pre deti, ktorá je v Mexiku využívaná ako učebnica pre základné školy.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Prácu tímu Milana Kováča sledujeme už asi 5 rokov. Každoročne sme mu písali a každoročne sme dostali tradičnú odpoveď: „Nemôžem. Budem vtedy v Guatemale.“ Tento rok sa situácia zmenila a prof. Kováč je v čase TEDxBratislava výnimočne na Slovensku, a preto som veľmi rád, že prijal naše pozvanie. Na jeho výskume sa mi zdala veľmi zaujímavá multidisciplinarita a spolupráca odborníkov z rôznych oblastí. A ako sa ukazuje, spolupráca hrala aj obrovský význam pri rozkvete a nečakanom zániku Mayskej civilizácie. Aj o tom bude prof. Kováč hovoriť vo svojom vystúpení. (Rasťo Geschwandtner)

Ľudové Mladistvá

folk-jazzová kapela

Hudobný projekt Ľudové Mladistvá vznikol v r. 2016 je zaujímavou novinkou skladateľa, klaviristu a zakladateľa projektu Martina Majla Štefánika (spolupracoval už s menami ako Celeste Buckingham, Majk Spirit, Emma Drobná, a pod.), ktorý spája prvky folklóru, jazzu, vážnej a energickej modernej hudby. Fúzia zdanlivo nesúrodych prvkov je v aranžmánoch Martina Majla Štefánika, ojedinelá. Jeho skladby svojím jedinečným rukopisom prinášajú invenčný prístup k spracovaniu ľudových piesní. Táto 9-členná skupina okamžite po svojom vzniku vzbudila záujem širokej verejnosti. Hudobný projekt získal hneď niekoľko ocenení – Na RHA festivale 2016 Objav roka. Bratislavských Jazzových dní ako jeden z Objavov roka a takisto v súťaži Nové tváre slovenského jazzu. V apríli 2017 získali medzinárodnú cenu JazzFruit v Prahe.

Prečo vám ich chceme predstaviť?

Človek ich skladby počúva a usmieva. Po skončení si povie „To bola pecka!“. Mám rada, ak ma skladba prekvapí. Skladby tejto skupiny ma prekvapili riadne! Prepojenie jazzu, folku, modernej  hudby je úžasné. Kompozícia, motívy, nástrojové obsadenie sú neskutočné. Čerešničkou na torte sú speváčky, ktoré skladbám dodajú folklórny šmrnc. (Nikoleta Moravcová)