04 dec Farebný svet ako ho (ne)poznáme
Každý z nás vníma farby rovnako. Takmer. Zaužité konvencie hovoria, že slnko je žlté, tráva zelená, obloha modrá a pomaranč oranžový. Premýšľali ste však niekedy nad tým, že realita môže byť mierne odlišná, či dokonca úplne iná?
Je to podobne ako s našim hlasom. Náš hlas vníma mozog inak počas bežného rozprávania a inak keď ho počuje na nahrávke. Okolie vníma hlas na základe vibrácii zvukových vĺn, ktoré rozkmitávajú bubienok, no my sami vnímame vibrácie vo vnútri lebky, za ktoré sú zodpovedné hlasivky. Takéto zvukové vibrácie prechádzajú cez kosti a my následne vnímame náš hlas výrazne nižšie položený, než v skutočnosti je.
Vnímanie hlasu je síce odlišné od vnímania farieb, no v konečnom dôsledku majú jedného spoločného menovateľa – mozog. Optika a fyzika ale nepustí. Ľudské oko disponuje tromi druhmi čapíkov, ktoré vedia identifikovať tri základné farebné zložky – modrú, zelenú a červenú. Okrem čapíkov má na sietnici aj ďalší druh svetlocitlivých buniek. Ak čapíky rozpoznávajú svetlo v rôznych vlnových dĺžkach, tyčinky zas vnímajú jeho intenzitu. Farebné vnímanie sa riadi takzvaným CIE modelom, ktorý je v podstate trojrozmernou mapou s rôznymi súradnicami spojenými s jednotlivými čapíkmi. Pre potreby nášho exkurzu, ale nebudeme zachádzať zbytočne do detailov, viac vám o optike a svetle prezradí fyzik Daniel Nagaj.
Tak ako drvivá väčšina populácia dokáže vnímať v prenesenom význame, celé spektrum farieb, sú ľudia, ktorí to nedokážu. Farebné modely, ktoré poznáme, sú pre farboslepého človeka doslova španielskou dedinou. Dokonca existuje viacero typov farbosleposti, ktorá je výsledkom zníženej citlivosti konkrétnych čapíkov, či dokonca ich nefunkčnosťou. Farbosleposť si ale nepredstavujme ako defekt, kvôli ktorému vidia ľudia čiernobielo. Samozrejme aj tento typ farbosleposti existuje, no má len mizivé zastúpenie medzi ostatnými typmi farbosleposti. Tri základné druhy farbosleposti (protanopia, deuteranopia a tritanopia) sa líšia vnímaním vlnovej dĺžky. Niektorí farboslepí napríklad nikdy neuvidia červenú alebo zelenú farbu na semafore. Obe farby pre nich budú len viac či menej intenzívnymi žltými farbami. Neurofyziologička, Barbora Cimrová, vám porozpráva detailne o tom, ako ľudské oko funguje a čo sa v skutočnosti deje so svetlom a farbou v mozgu.
Mozog farby identifikuje na základe podkladov, ktoré získa z čapíkov. Je akýmsi procesorom, ktorý spracováva kvantum dát a následne ich interpretuje. Zamysleli ste sa ale niekedy nad tým, že údaje z čapíkov v ľudskom oku môže mozog spájať aj s ďalšími informáciami a vnemami? Hovoríme o synestéze. Ak niekto povie, že vidí farby v čiernych písmenách pri čítaní knihy alebo v zlomkoch pri riešení matematických príkladov, nejde o výmysel. Rovnako nejde o výmysel, ak ľudia farby aj počujú. Študentka kognitívnej vedy so synestéziou prezradí, aké rozmanité môže byť vnímanie farieb a aký život vedú synestetici.
Možno si to ani neuvedomujeme, ale so synestézou sa stretávame každý deň, a to aj napriek tomu, že schopnosť spracovávať dva alebo viacero zmyslových vnemov nemáme. Stačí zavítať do parfumérie a pri čítaní popisu jednotlivých parfémov narazíte napríklad na “sladkú vôňu čerešňového kvetu, vôňu slaného mora alebo cédrovú drevnatú vôňu.” Asociácia, ktorú vnímajú synestetici je síce subjektívna ale aj nemenná. U tých, ktorí farbu počujú sa napríklad tón spája s jednou konkrétnou farbou, celá skladba potom vytvára v mozgu unikátny farebný obrazec.
Môže tomu byť aj naopak. Jeden odtieň farby môžu synestitici vnímať ako tón či dokonca zvuk hudobného nástroja. Takisto, zatiaľ čo bežní ľudia vidia napríklad farebný nesúlad pri obliekaní, synestetici môžu vidieť nesúlad v širšom zmysle – keď nie len, že farba oblečenia k sebe neladí, ale dokonca neladí ani s menom danej osoby či jej hlasom. V skratke – synestéza môže život človeka nie len znepríjemniť, ale aj obohatiť o mnohé nepoznané zážitky a urobiť ho doslova „farebnejším.“
Decembrový TEDxBratislavaSalón vás prenesie do svete zmyslového vnímania a vďaka našim trom zaujímavým rečníkom vás presvedčí o tom, že niekedy naozaj záleží od uhla pohľadu. Tešíme sa na stretnutie.
