16 máj 6 vecí, ktorými ma TEDxBratislava prekvapil (a jedna, ktorou nie)
Prišla mi dobrovoľnícka pozvánka na tohtoročný TEDxBratislava. Na ten minuloročný môžem aj s odstupom necelého roka povedať, že to bola jedna z najlepších akcií, akých som sa zúčastnil (samozrejme okrem frisbee turnajov, ale to je iná kategória). Bohužiaľ, tento rok na ňu nepôjdem. Budem na turnaji v Nemecku. Preto píšem tento blog, aby sa našli ďalší ľudia a prišli organizátorom pomôcť buď ako dobrovoľník alebo tým, že si kúpia lístok. Tu je pár mojich postrehov, ktoré vás majú nalákať.
Najprv asi to, čo ma pri príprave neprekvapilo. Pohodoví a milí organizátori, ktorí berú dobrovoľníkov ako za seberovných, profesionálne riešené aj drobné detaily, zopár neznámych ľudí, ktorí sa evidentne behom pár týždňov bližšie spoznajú. To všetko človek od TEDxu zrejme podvedome očakáva. A to sa aj splnilo.
Poďme k tomu, čo ma naozaj prekvapilo. Určite to pár ľudí už spomínalo vo svojich blogoch, skúsim aj ja.
Prekvapilo ma, že ako jednu z prvých vecí som sa dozvedel, že zrejme neuvidím žiadnu prednášku, a že ak som prišiel preto, aby som sa dostal na akciu zadarmo, tak nie som na správnom mieste. Keďže sa poznám a vedel som, že budem makať až do večera, tak ma to vcelku potešilo. A príjemne ma prekvapilo, že aj ostatní, čo prišli, to vzali dosť dobre, podľa reakcií s tým väčšina rátala už vopred.
Druhá vec, ktorá ma prekvapila, bola už priamo na akcii, kde som videl, ako sa správajú ďalší dobrovoľníci. Samozrejme počiatočné nadšenie, všetci niečo vykladáme, srandy kopec, všetci to z takýchto akcií poznáme. Potom ale prešla hodina, prešli dve, prešli dva dni a tí ľudia stále makali, stále si pýtali od organizátorov ďalšiu prácu, srandy pribúdalo a bolo vidieť, že tí, ktorým sa neušlo niečo stavať alebo nosiť, sú normálne konsternovaní z toho, že niekto bol na mieste skôr než oni a im sa neušlo. A to ja hrozne rád. Všetci, čo tam boli, vedeli, že tam neprišli lehniť na tulivakoch (aj keď sme ich samozrejme odskúšali všetky). Každý jeden vedel, že z prednášok uvidí minimum (mne sa nakoniec podarilo vidieť jednu a pol, boli výborné a doteraz si ich pamätám, čo sa mi málokedy podarí, a už vôbec nie pri prednáškach). Každý tam prišiel preto, aby TEDxBratislava čo najlepšie fungoval. Vytvorili sme spolu perfektnú atmosféru a preto chcem všetkým, čo tam boli poďakovať, napriek tomu, že som iba na bode č.2.
Tretia vec, ktorá ma prekvapila, bol dav ľudí, ktorí na akciu prišli. A hlavne ich správanie. Občas sa stalo, že pár minút pred začiatkom prednášky, kedy sa bežný kinodivák už tlačí dopredu, aby vychytil najlepšie miesta, sme museli niekoho poslať zo sály s tým, aby zjedol vonku svoje jedlo alebo nápoj. Nestretol som sa pri niečom takom s jedinou negatívnou reakciou a každý, naozaj každý poslúchol a vonku všetko zjedol. Či išlo o manažéra v obleku alebo Dada Nagya s partiou, ktorých som vonku musel držať skoro až do začiatku prednášky kvôli nedojedenej zmrzline. Nestretol som sa s jedinou negatívnou reakciou, všetci chápali, že ľudia, ktorí podujatie organizujú, to robia najlepšie, ako vedia a podľa toho sa aj správali. Luxus.
Štvrtá vec. Bola asi o polnoci po TEDxBratislava, dobré 4 hodiny po oficiálnom ukončení akcie a vyprázdnení divadla, keď sme po dvoch dňoch makačky vyšli von a tam na fontáne ešte stále sedeli návštevníci a ani ich nenapadlo, že by šli domov, diskutovalo sa, spievalo, proste poriadna spontánna afterparty s hojnou účasťou. Potešilo.
Piatu vec si už nepamätám.
Šiesta boli vysielačky. Tie boli super. (Samotná vysielačka by o sebe do vysielačky povedala, že bola popi*íííí, ale to je interný humor, tak by sa to zrejme nemalo.) Napriek tomu, že v tom divadle som sa aj po dvoch dňoch totálne strácal, tak sa stačilo ozvať a každý vedel, kam má prísť a kde treba pomôcť. A okrem toho proste mám rád vysielačky.
Čas zhrnúť všetko do jednej údernej vety – parádna akcia. Odporúčam ísť. Každému.
Takže, ak váhate, že by ste sa tam išli pozrieť, tak to určite skúste. Ja, ako maximálny introvert, som sa medzi stovkami ľudí cítil úplne komfortne a bez hanby som sa s kýmkoľvek porozprával, tí ľudia boli skrátka skvelí.
Tu je formulár. Ak sa plánujete zúčastniť na niečom naozaj veľkom a fungujúcom, tak je dúfam jasné, že ho vyplníte, aj s kamarátmi a frajerkami. Ja som ho pred rokom vyplnil len z dlhej chvíle s tým, že tam asi nepôjdem. To, že som tam nakoniec išiel bolo jedno z mála naozaj dobrých rozhodnutí, ktoré som v roku 2013 spravil.
Miki Kvetan
(Zapamätajte si moje meno. Som ten, komu budete o rok ďakovať, že vás zlomil, keď ste sa rozhodovali, či naozaj ísť.)