Matúš Ježo

Profesionálny rodič

Matúš je povolaním grafik, kameraman a strihač. Okrem toho je vľak aj profesionálny rodič a otec na rodičovskej dovolenke. Za posledných pár rokov nadobudol veľmi bohaté rodičovské skúsenosti. Okrem dvojnásobnej rodičovskej dovolenky so svojimi deťmi odchoval štyri deti z detského domova ako profesionálny rodič. Počas svojho profesionálneho rodičovstva mal v starostlivosti dvoch novorodencov po sebe a dvoch súrodencov vo veku 2–4 roky. Spätne na toto zatiaľ najnáročnejšie životné obdobie napriek tomu spomína ako na jedno z najdôležitejších a najzmysluplnejších rozhodnutí svojho života. Žije v Bratislave s manželkou a dvoma malými deťmi. Aktuálne je opäť na rodičovskej dovolenke so svojou mladšou dcérou.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

V tíme TEDxBratislava sme niekoľko rokov rozmýšlali, ako sa pozrieť na tému otca na rodičovskej dovolenke. O tom, že Matúš pracoval ako profesionálny rodič, som vedel dlhšie, ale okolnosti tém sa nám pospájali až teraz. Témou a láskou k práci profesionálneho rodiča totálne spája mužsko-ženské svety a zároveň absolútne rozbíja pomyselné stereotypy našej spoločnosti. (Peter Jančár)

Sandra Silná

Farárka

Sandra je 13 rokov farárkou Cirkvi československej husitskej v Brne. Vyštudovala Karlovu univerzitu v Prahe aj Masarykovu univerzitu v Brne, kde si ďalej robí doktorát z enviromentalistiky. Popri vysokoškolskom vzdelaní však považuje za dôležité mať v rukách aj nejaké remeslo, a tak sa tiež učí byť sládkom. Na svojej fare v Brne organizuje spoločné obedy a koncerty. Varí pivo značky Božínku! a farskú záhradu pretvára na komunitnú, v ktorej zároveň chová aj včely. Má syna Heřmana a venuje se budovaniu širokej komunity ľudí okolo svojej farnosti, pretože v tom vidí jeden zo zmyslov cirkvi v 21. storočí.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Sandra je pre mňa stelesnením farárky 21. storočia. Svojím nekonvenčným zjavom narúša vekmi formovanú predstavu o tom, ako by mal predstaviteľ cirkvi vyzerať. Empatiou, úprimnosťou, hĺbavosťou i komunitnými aktivitami na druhej strane zas dostredivo priťahuje veriacich i ateistov. A nad to všetko je mamou a partnerkou.Veľmi sa teším na jej talk o živote ženy v kedysi výsostne mužskom povolaní, v dobe bujnejúcich konšpiračných teórií a devalvácie hodnôt. (Monika Kapráliková)

Papermoon Trio

Hudobné zoskupenie

  • Kristína Uhlíková – spev / husle
  • Barbora Medeková – spev / ukulele / banjolele / kazoo
  • Andrea Kružliaková – spev / gitara / kazoo

Hudobné zoskupenie Paper Moon Trio vzniklo v roku 2013. Jeho členky sa stretli už v roku 2009, kedy spolu začali účinkovať v Hot Jazzovom orchestri Bratislava Hot Serenaders. Vo výnimočnom kolektíve špecializovaných interpretov takzvaného “starého jazzu” si osvojili originálnu techniku spievania, a práve tá je nosným pilierom ich autentického prevedenia piesní z dvadsiatych až štyridsiatych rokov minulého storočia. Aranžmány pre svoje obsadenie si tvoria samé, na základe poctivého odpočúvania originálnych nahrávok. Inšpiráciou sú pre ne zahraničné vokálne skupiny ako Boswell Sisters, Mills Brothers, ale aj slovenské Tri dievčatká či české Sestry Allanovy. V roku 2018 vyšiel ich debutový album s názvom Teba vrúcne milujem.

Prečo vám ich chceme predstaviť?

Dámy z Paper Moon Tria si ma svojím okuzľujúcim spevom ziskali už dávnejšie, naposledy však aj naživo počas hodov v jednej z mestských častí. Áno, zaľúbil som sa a odhodlal sa k ďalšiemu kroku – chcem, aby ste sa zaľúbili tiež. (Peter Jančár)

Monika Prikkelová

Profesionálna tanečnica

Monika priniesla na Slovensko tanečný štýl Vogue, ktorý vznikol v LGBTQ komunite v New Yorku v 60. rokoch minulého storočia. Je profesionálna tanečnica, choreografka, učiteľka tanca, manažérka tanečnej agentúry mondance, svetelnej show Tron Girls, a organizátorka Ball of Shame. Od školských čias bolavášnivou tanečnicou, preto po vyštudovaní Fakulty managementu na UK založila tanečnú agentúru mondance, vďaka ktorej sa z jej hobby stala aj jej práca. Popri komerčných projektoch stíha budovať na Slovensku a v Česku komunitu, ktorá sa zaujíma o Vogue. Vogue je tanečný štýl, no Monika ho radšej nazýva sebaprezentáciou za pomoci pohybu do hudby a módy. Od toho momentu sa zmenil nie len jej tanečný život a pohľad na svet, ale zachránil aj veľa ďalších.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Monikinu aktivitu sledujem už dlhší čas, pretože ma zaujala komunita, v ktorej sa pohybuje, a jej prezentácia (napríklad taký Ball of Shame). Vogue ako tanec ma fascinuje, hlavne práca rukami (familiárne to volám “ručičkové rozhadzovanie”). Keby som nebola do tanca maximálne drevo, na jej hodinách budem varená-pečená. No a to, že Vogue nie je len o tanci, ale aj o psychike a človečine, treba šíriť 🙂 (Nikoleta Moravcová)

Veronika Vadovičová

Športovkyňa

Ako reprezentantka Slovenska v športovej streľbe zdravotne postihnutých získala Veronika päť paralympijských medailí a je niekoľkonásobnou majsterkou sveta. Narodila sa s rážštepom chrbtice. Napriek tomu vyštudovala Aplikovanú telesnú výchovu na univerzite Palackého v Olomouci a k tomu aj Sociálnu prácu na Vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave. Momentálne študuje trénerstvo športovej streľby na Fakulte telesnej výchovy a športu v Bratislave. Jej životným heslom je: “Prekážky sú na to, aby sa prekonávali, nie aby nás zastavili.”

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Cieľavedomosť a tvrdohlavosť sú silné stránky Veroniky Vadovičovej.Nikdy sa nevzdáva a žiadna prekážka ju nezastaví. O fascinujúcich športových výkonoch, štúdiu 2 vysokých škôl súčasne a neustálom úsmeve na tvári vám porozpráva reprezentantka SR v športovej streľbe. (Dominika Verníčková)

Bianka Urbanovská

Inštruktorka sebaobrany

Ako študentka udržateľného rozvoja na Kostarike sa Bianka dostala na kurz sebaobrany z pocitu bezmocnosti, ktorý tam drvivá väčšina žien a dievčat zažíva na dennom poriadku, keď na ne trúbia, kričia a cmukajú muži na ulici. V tomto kurze však našla viac ako len dobrý spôsob, ako udrieť či kopnúť – naučila sa stanoviť si bezpečné hranice, byť asertívna a sebavedomá a použiť svoj hlas. Tým si rozšírila zručnosti sebaobrany na celé spektrum situácií. Tento silu dodávajúci zážitok ju motivoval sa ďalej zlepšovať, aby mohla sebaobranu nielen vedieť, ale ju aj učiť. Preto sa v lete 2018 zúčastnila inštruktorsého tréningu uskutočneného organizáciou ESD Global v New Yorku, kde sa stala inštruktorkou “empowerment self defence” (ESD). Okrem toho sa zúčastnila aj tréningu IMPACT v Londýne, kde s tímom tréneriek ESD asistovali pri kurzoch adrenalínovej sebaobrany. Niekoľko mesiacov Bianka vyučovala ESD na Kostarike a na jar 2019 sa vrátila na Slovensko, kde začala popri svojej práci grafickej dizajnérky učiť ESD pod názvom ZA SEBA.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Pod pojmom sebaobrana si väčšina z nás predstaví Kung Fu ťahy a obťažovanie cudzími ľuďmi na ulici, avšak táto téma v sebe skrýva omnoho viac. Rodovo podmienené násilie je vážny sociálny problém, o ktorom treba hovoriť, pretože sa týka každého z nás. (Martina Juríčková)

Erika Mészárosová

Umelkyňa

Erika je autorkou projektu Ženy v Slovenskom národnom povstaní, v ktorom sa zaoberá ženami, na ktoré zabudla história. Ženami, ktoré bojovali za vlasť, ženami, ktorým vzdáva hold prostredníctvom historickej revízie a rekonštrukcie pamäte. Vytvára angažované eventy vo verejnom priestore, ktoré sa odohrávajú na konkrétnom mieste, o konkrétnom príbehu, o konkrétnej žene tak, aby obnovila v danej komunite pamäť a zbúrala stereotypný pohľad na ženy v Slovenskom národnom povstaní. Je študentkou Ateliéru Kocept-objekt-instalace na Fakulte umění v Ostrave a produkčnou a kurátorkou galérie Podlaha.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Ženských hrdiniek máme v našich dejinách požehnane a úprimne sa teším, že v uplynulých rokoch aj vďaka niekoľkým knižným publikáciám a dokumentom môžeme ich mená a zásluhy pripomínať. Naša pamäť má totiž takú nešťastnú vlastnosť, že keď isté udalosti nezažijeme na vlastnej koži a potom ich počúvame interpretované a generalizované, zabúdame na tých a tie, ktorí boli pre ne najkľúčovejší. Svoje, dnes už takmer zabudnuté hrdinky má aj Slovenské národné povstanie. A Erika pri ich mapovaní dostala a ďalej dáva jedinečnú možnosť aspoň čiastočne si udalosti SNP s povstalkyňami prežiť. (Dominika Babulicová)

Danica Pišteková a Veronika Michalíková

 Architektky zo zoskupenia WOVEN

WOVEN je tvorivé zoskupenie štyroch architektiek – Anna Cséfalvay, Marianna Maczová, Veronika Michalíková a Danica Pišteková). Spoločne sa venujú rôznym typom projektov, ako sú priestorové inštalácie, výstavné systémy, atypický mobiliár či drobné stavby. Zaujíma ich experimentovanie s rôznym materiálom a testovanie priestorových konceptov. Okrem toho už sedem rokov organizujú letnú školu pre študentov (architektúry, dizajnu, krajinnej architektúry…) s názvom [1:1] WORKSHOP. Pod vedením skúsených lektorov účastníci za dva týždne navrhnú a postavia atypický objekt z dreva, ktorý sa stáva súčasťou verejného priestoru.

Prečo vám ich chceme predstaviť?

Štvorica architektiek z WOVEN má talent nielen tvoriť zaujímavý exteriérový mobiliár, ale aj vyvracať mýty o tom, že ženy nie sú zručné a čisto ženské kolektívy nemôžu fungovať. (Dominika Babulicová)

Sandra Giňová

Omama

Sandra, celým menom Alexandra Giňová, má dve deti a žije v Zborove v bardejovskom okrese. Hoci sa narodila v rómskej osade, od mala túžila po lepšom živote a osobnom raste. Vlastným úsilím a samovzdelávaním sa jej nakoniec podarilo preťať bludný kruh generačnej chudoby a dostať sa z chatrče. Dnes býva v nízkoropočtovom domčeku vedľa osady, na ktorý si sama vybavila hypotéku. Je jednou z 10 Omám OZ Cesta von, ktoré pomáhajú a radia rómskym rodičom ako sa starať a stimulovať deti od 0 do 3 rokov. Omamy však nevplývajú len na život malých detí, ktorým včasnou intervenciou pomáhajú zlepšiť štartovaciu čiaru pre život, ale vplývajú aj na život celej komunity, ktorá sa pod ich vplyvom pomaly transformuje.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Sandrin príbeh poznám z médií a priznávam, že ma chytil za srdce. Veľmi sa teším, že existujú organizácie ako Cesta von, ktoré sa snažia riešiť problém generačnej chudoby, zasahujúcej v 80% najmä rómsku komunitu, zvnútra. Projekt Omám je riešením, za ktorým nemusíme ísť ďaleko a môžeme sa na ňom podieľať všetci. (Monika Kapráliková)

Andrea Bučko a Dominika Kavaschová

Divadelné predstavenie MORENA

Úryvok z predstavenia Slovenského národného divadla Morena je malá sonda do vnútorného sveta ženy na prelome tridsiatky. Predstavenie prináša mnoho hudby, vtipných i dojímavých situácií a jedného muža v podaní Matúša Kvietika, ktorý na to všetko môže mať úplne iný pohľad. Je to celé príjemne uštipačné, vtipné a zároveň veľmi láskavé. Andrea Bučko je divadelná režisérka a dramaturgička, no venuje sa aj písaniu hudby a textov, spieva, hrá na klavíri a vyučuje. V roku 2012 vydala debutový akustický album In the middle of…, na ktorom spolupracovala s dlhoročnou spoluhráčkou, harfistkou Máriou Kmeťkovou, v roku 2015 album „POLARITY“ a 2018 album Escape. Svoju hudbu prezentovala na rôznych festivaloch doma i v zahraničí. Je spoluautorkou hry Morena a medzi jej posledné režijno-dramaturgické počiny patrí Kráska a zviera v nitrianskom Starom divadle a Samotári v Pistoriho paláci v Bratislave (v spolupráci s režisérom Tomášom Procházkom). Dominika Kavaschová je jednou z najobsadzovanejších herečiek Slovenského národného sivadla.Je už dvojnásobnou laureátkou prestížnej divadelnej ceny Dosky a spoluautorkou hry Morena v SND a Taxi Bratislava v divadle Gunagu. Pochádza z Košíc, no už jedenásty rok žije a tvorí v Bratislave. Okrem pôsobenia v SND a Gunagu pravidelne hosťuje v divadlách Aréna, Astorka, L+S, Štúdio 12. Okrem divadla sa venuje aj natáčaniu, má za sebou niekoľko projektov ako Doktor Ludsky, Panelák, Odsúdené, Prázdniny, Hotel Deluxe, Chlapi neplačú, Sestričky a Oteckovia. Vo svojom voľnom čase sa venuje písaniu vlastných textov piesní a maľovaniu.

Prečo vám ich chceme predstaviť?

Na predstavení Morena som bola dvakrát. Veľmi ma oslovil uštipačný a zároveň láskavý humor, ktorý autori zvolili. Dve ženy a jeden muž sa “posťažujú”, aké ťažké je nájsť funkčný partnerský vzťah. Nerobia to zúfalo, ani neprijemne. Len sa zdôverujú so svojimi trápeniami. Znie to možno ako dráma, ale ja som sa už dávno tak dobre nenasmiala. (Jana Knoppová)