REČNÍCI NA TEDxBRATISLAVA 2016

BOGARD_600px

Paul Bogard

spisovateľ

Paul Bogard, rodený Minnesoťan, miluje prirodzenú tmu noci. Až tak, že o nej napísal dve úspešné knihy. Je autorom knihy The End of Night: Searching for Natural Darkness in an Age of Artificial Light a editorom knihy Let There Be Night: Testimony on Behalf of the Dark. Rád sa tiež prechádza lesom, obkolesený stromami, vtákmi a skrytými zvieratami. Dlhých 15 rokov s ním tieto prechádzky zdieľala verná sučka. Volala sa Luna, ako mesiac. Veľmi mu chýba. Ráno rád pije kávu a večer zasa červené víno. Paul pôsobí ako odborný asistent na univerzite James Madison v Harrisburgu vo Virgínii, kde učí tvorivé písanie a environmentálnu literatúru. V roku 2017 plánuje vydať ďalšiu knihu. Viac o ňom nájdete na paul-bogard.com.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Čítala som skvelý longread o svetelnom smogu a odvtedy mi táto téma vŕtala v hlave. Týkalo sa ma to aj osobne, minulý rok som vybojovala boj s miestnou herňou proti neónovému pútaču, čo nám po nociach blikal do okien. Paul sa tejto téme venuje už niekoľko rokov a napísal o nej dve veľmi úspešné knihy. Veľa sa o tom nehovorí, ale svetlo aj tma sú pre nás životne dôležité. Možno si ani neuvedomujete, ako veľmi. (Dana Retová)

jj

Michaela Musilová

astrobiologička

Michaela Musilová ako jedna z mála zakúsila, aké je to byť astronautom žijúcim na Marse. Michaela totiž absolvovala simulovanú misiu na marťanskej púštnej výskumnej stanici v USA. Jej vedeckým smerom je astrobiológia so zameraním na extrémofily – organizmy žijúce v extrémnych podmienkach. Práve takéto organizmy by sme mohli nájsť na iných planetárnych telesách v našej Slnečnej sústave. Svoj výskum robila na California Institute of Technology, University College London a University of Bristol. Napriek mnohým úspechom a pracovným ponukám v zahraničí sa však nedávno vrátila na Slovensko. Spolu so SOSA chce totiž pomôcť rozvinúť vesmírny výskum a priemysel na Slovensku. Jej veľkým snom je v budúcnosti spolupracovať na vesmírnej misii, snaď aj so zapojením Slovenska, ktorej cieľom bude nájsť život v mimozemskom priestore.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Keď som čítala rozhovor s Miškou, neverila som, že môže mať niekto v jej veku toľko toho za sebou. Je mi sympatické, že Miška vie vysvetliť veci jednoducho a zrozumiteľne aj pre laika. Veľmi ma zaujala jedna jej veta:   ” …hľadáme život na Marse a možno sme ho tam už sami priniesli.” Som presvedčená, že prednáška Mišky bude pútavou cestou do budúcnosti. (Monika Pohlová)

jjj

Bjørn Ihler

aktivista, dizajnér, publicista

Bjørn Ihler je aktivista, autor a filmár, ktorý prostredníctvom umenia propaguje mier, ľudské práva a boj proti extrémizmu. Jeho životné smerovanie ovplyvnil i Breivikov útok na nórskom ostrove Utøya, ktorý sa mu podarilo prežiť. Svoju dráhu aktivistu a bojovníka proti extrémizmu započal krátko po útokoch v roku 2011 sériou článkov o stave nórskeho národa. Opisuje v nich, ako zostať verný princípom ľudských práv a demokracie, keď stojíte tvárou v tvár teroru. V roku 2013 dokončil štúdium Divadelného dizajnu na Liverpool Institute for Performing Arts. Aktuálne študuje na Hacettepe University v Ankare. Bjørn je súčasťou medzinárodného projektu The Forgiveness Project.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Titulok časopisu Nota Bene “Prežil útok Breivika”, ktorý ma v novembri minulého roka zaujal, skrýva v sebe viac než iba senzáciu. Odhaľuje príbeh mladíka, ktorý napriek tomu, že sa mnohí jeho priatelia stali obeťami extrémizmu sám nezatrpkol a rozhodol sa proti nemu bojovať tým, čo vie najlepšie – umením. Pretože na konci dňa sme predsa všetci len ľudia. Myslím si, že táto téma je naozaj veľmi aktuálna a je dôležité vypočuť si hlas človeka, ktorý extrémizmus prežil. (Karolína Chromíková)

 

FANDERLIK_600px

Marek Fanderlík

študent

Marek má 20 rokov a študuje finančný manažment na Univerzite Hradec Králové. Nie je to tak dávno, čo zmaturoval na Gymnáziu J. K. Tyla v rovnakom meste. Veľmi rád športuje, od mlada je aktívnym horolezcom a v zime sa venuje najmä zjazdovému lyžovaniu. Počas jeho štúdií na gymnáziu si Marek uvedomil, ako neprívetivo a zložito sú učebnice matematiky napísané. Že je zložité z nich látku pochopiť bez dodatočného výkladu, že nevysvetľujú, prečo je daná látka dôležitá a že nedokážu študentov motivovať k ďalšiemu štúdiu. Tak sa to so svojim kamarátom Marekom Liškom rozhodli zmeniť.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Markův příběh mě fascinuje. Matematika mě vždy bavila, ale hodně mi vadilo, jakým způsobem se vyučuje a naprosto jsem rozumněl spolužákům, kteří si vztah k matematice nenašli. Nebylo jak, systém se o to moc nesnažil. Nikdy mě ale nenapadlo s tím něco udělat. Že by šlo učebnici napsat jinak. A pustit se do projektu, na jehož konci je učebnice, která vám tyká, vysvětluje, jak konkrétní jevy využít v reálném životě, naučí vás matematice rozumět. Věřím, že tento příběh bude inspirovat ostatní. (Michal Tonder)

 

13096141_10153494142596860_1929265233738812118_n

Pekka Tahkola

inžinier urbánneho blahobytu

Pekka je vice-prezidentom Federácie pre zimné bicyklovanie. Miluje prírodu, predovšetkým poriadnu zimu a bicykle. Považujte to za náhodu, ale Pekka býva v hlavnom meste zimného bicyklovania, v meste Oulu na severe Fínska. Mesto nachádzajúce sa takmer na polárnom kruhu má dlhé a kruté zimy. Paradoxne je to však mesto vhodné na každodenné zimné bicyklovanie, vzhľadom na dobrú údržbu ciest. Okrem bicyklovania sa Pekka venuje aj histórií dopravy, vintage klavírom a má rád dobrodružstvá a zmrzlinu. Pre Pekku pojem smart mobility znamená možnosť pohybovať sa pomocou sily vlastných svalov. Oblasťou jeho expertízy je výskum na témy ako bicyklovanie a chodenie prispieva k efektívnejšiemu dopravnému systému, ako ovplyvňujú naše životy, zdravie, ekonómiu a predovšetkým zlepšujú kvalitu života v komunite. Môžete ho kontaktovať na: www.navico.fi

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Každý, kto navštívil Škandináviu si určite povzdychol, ako tam všetko perfektne funguje. Čo mňa však zaujalo najviac je, že ľudia tam stále bicyklujú bez ohľadu na počasie. Pre mňa je cesta do práce na bicykli ranným kamikadze. Moja otázka vždy znie: prečo by sme aj my tu nemohli mať komfort na bicykli a prečo je Bratislava mestom pre autá a nie pre ľudí? Pekka nám prinesie nielen odpovede, ale aj riešenia, ako vrátiť mesto chodcom a bicyklistom. (Monika Pohlová)

 

tedxbratislava_recnici_web

Carl Cederström a André Spicer

spisovatelia, experimentátori

Carl Cederström je profesor na Stockholm Business School a spolu s Andrém Spicerom je autorom knihy The Wellness Syndrom preloženej do 6 jazykov. Kniha, ktorá skúma našu obsesiu zdravým životným štýlom a šťastím, vzbudila veľký záujem verejnosti a vyvolala búrlivú debatu. Carl publikuje do novín ako The New York Times, The Guardian, The Atlantic a Harvard Business Review. André Spicer je profesorom organizačného správania na City University of London. Jeho najnovšia kniha vyšla pod názvom ‘The Stupidity Paradox’. Nájdete ho na twitteri: @andre_spicer. Od 1.januára tohto roku sa Carl s Andrém rozhodli optimalizovať každý mesiac inú časť ich života s cieľom pochopiť ich vnútorné fantázie a sny.

Prečo vám ich chceme predstaviť?

Cesty výberu rečníkov pre TEDxBratislava sú nevyspytateľné. Pri hľadaní rečníka na tému 6-hodinový pracovný deň vo Švédsku som sa prepracovala ku Carlovi a Andrému. Ich názory sú provokatívne a nevídané, neboja sa ísť do hĺbky problému aj prostredníctvom experimentovania. Momentálne sa snažia odpovedať na otázku, či sa dá dosiahnuť totálne šťastie. Zamýšľajú sa, ako naša fixácia na dosiahnutie šťastia a viera v našu jedinečnosť v nás nakoniec vyvolávajú úzkosť a izoláciu. (Monika Pohlová)

 

Jana K so psom

Jana Kirschner

speváčka

Janu Kirschner na Slovensku netreba veľmi predstavovať. Populárna sa stala už v roku 1999 po vydaní albumu V cudzom meste . Hoci je známa ako popová speváčka, nenechala sa pohltiť mainstreamom. Jej hudba zostáva originálna a tým si získava uznanie nielen od širokého publika, ale aj kritikov a umelcov. V roku 2005 odišla do Londýna a koncertovala prevažne v zahraničí, no po niekoľkých rokoch sa opäť vrátila k slovenčine. Symbolom toho je titulná skladba k filmu Pokoj v duši. Jej posledný megaúspešný projekt – albumy Moruša čierna a Moruša biela – je označovaný za najodvážnejší hudobný počin na domácej scéne.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Jana je pre mňa zosobnením autentickosti, úprimnosti a schopnosti ísť si vlastnou cestou. Kedysi označovaná ako „prvá dáma slovenského popu“ sa nielenže dokázala vymaniť z tlaku očakávaní, opustiť mainstream, veľké vydavateľstvo a vydať sa do úplne nových svetov, ale dokázala so sebou na túto cestu strhnúť aj svoje publikum. Jej ostatné dva „morušové“ albumy sú neskutočne pestré a hravé. Aj vďaka Jane sme dnes možno vnímavejší, zvedavejší a schopnejší akceptovať rôznorodosť, či už v hudbe alebo v iných oblastiach života. (Rasťo Geschwandtner)

 

Szyf 100513-112445-5011

Moshe Szyf

genetik, profesor

Moshe Szyf je jedným z priekopníkov výskumu v epigenetike. Spolu s kolegami už pred 30 rokmi predstavili myšlienku, že metylácia DNA by mohla byť primárnym cieľom terapií pre rakovinu a iné choroby. Poskytli prvé dôkazy, že sociálne prostredie v rannom detstve môže zmeniť metyláciu DNA a tým odštartovali výskum na poli sociálnej epigenetiky. Snažia sa porozumieť základným epigenetickým mechanizmom a ich širokému dopadu na ľudské správanie, zdravie a chorobu a vyvíjajú terapie a diagnostiku založenú na epigenetike.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Prvý krát som o epigenetike počula pred 9 rokmi a tento príbeh ma fascinoval. To, čo sme si mysleli, že je nemenné – DNA, je vlastne veľmi šikovne upravované podľa aktuálnej potreby prostredia. Ešte než sa dieťa narodí, už vie na aký svet sa má pripravovať. Nikdy ma neprestane zarážať, ako premakaný je náš organizmus. Človek zatiaľ nezostrojil nič, čo by sa len zlomkom priblížilo komplexite nás samotných. Moshe je jedným zo zakladateľov epigenetiky. To je ako pozvať Darwina hovoriť o dedičnosti. (Dana Retová)

Cudrnak_foto_1

Michal Čudrnák

pracovník SNG

Michal pracuje v Slovenskej národnej galérii už viac ako 10 rokov. Za tento čas mal možnosť podieľať sa na expanzii jej aktivít v digitálnom prostredí – od elektronickej evidencie diel výtvarného umenia, cez digitalizáciu až k vývoju webstránok a aplikácií. Ako absolvent Knižničnej a informačnej vedy UK sa zhodou okolností ocitol na oddelení, ktoré v tom čase pripravovalo prechod na novú generáciu systému Centrálnej evidencie diel výtvarného umenia. Za týmto (na prvý pohľad neatraktívnym) názvom sa skrýva bohatstvo, ktoré destiluje výtvarné umenie v zbierkach slovenských galérií do podoby metadát a digitálnych reprodukcií. Ako využiť digitálne technológie v galerijnej a muzeálnej praxi? Práve možnosť pretvoriť (big) dáta do atraktívnej podoby je výzvou, ktorá ho motivuje pri práci na mnohých projektoch. Či už ide o audiosprievodcu, ktorý prevedie návštevníka galériou cez príbehy doplnené o terénne nahrávky, alebo aplikáciu pre listovanie skicármi umelcov pre lab.SNG, motiváciou je vždy snaha o sprostredkovanie zážitku z umenia.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Galéria už prestáva byť miestom, ktorého návštevu definuje ťaživé ticho a vŕzgajúce parkety. Po návšteve výstavy Uchovávanie sveta v SNG som si uvedomila, ako veľmi digitalizácia zasahuje aj do umenia a ponúka nám možnosti, ako k dielu pristupovať. Umenie nestráca svoju tvár, len technológie prekonávajú hranice fyzického priestoru a zintenzívňujú zážitok z umeleckých diel. Čo sa bude diať s umením v digitálnom veku? (Denisa Sabová)

IMG_2456

Renáta Jaffe

členka co-housingovej skupiny

Renáta od roku 2000 žije v Berlíne, kam odišla študovať. V multikultúrnej nemeckej metropole sa nakoniec zabývala, vydala, založila si rodinu a s tým prišla aj dilema – ako budeme bývať. Novostavby ani zrekonštruované staré byty nespĺňali individuálne ani finančné predstavy mladej rodiny, a tak sa pustili do stavby svojho bývania sami. So spriatelenými rodinami a známymi sa rozhodli kúpiť jeden z posledných komunálnych pozemkov v západnom centre Berlína a začali plánovať vlastný viacgeneračný bytový dom v rámci tzv. Baugruppe alebo co-housingu. Táto forma bývania sa vyznačuje okrem snahy stavať lacnejšie bez platenia vysokých developerských poplatkov najmä vytvorením udržateľného individualizovaného bývania so silným sociálnym aspektom. Cieľom ich spoločnej niekoľkoročnej snahy je bývanie na mieru v aktívnom susedskom spoločenstve so spoločnými záhradnými priestormi a dielničkou.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Bývala som nejaký čas v podnájme s kamošmi a veľmi sa mi tento životný štýl páčil. S rodinou je to už trochu inak a vidíme sa málo. Co-housing je ideálny spôsob, ako mať blízkych stále po ruke a pritom si napĺňať vlastné predstavy o bývaní a pohodlí. Samozrejme, je to beh na dlhé trate. Renátu som videla rozprávať minulý rok na konferencii What city? v Starej tržnici. Zbytočne neteoretizovala ale ukázala reálny príbeh, ako sa ich skupina dala dokopy a začala stavať. Dúfam, že jej príbeh inšpiruje aj nejakých pionierov v Bratislave a tí prekopú cestičku k tejto forme bývania aj na Slovensku. (Dana Retová)

AXON_Prof_Novak_2-1

Michal Novák

neurovedec, imunológ

Niektoré veľké objavy sa rodia dlho a v tichosti. Sú však potom o to zásadnejšie. Keď profesor Michal Novák v roku 1989 prišiel s predstavou, že dôležitú úlohu pri vzniku Alzheimerovej choroby a jej možnej liečbe by mohol zohrávať tzv. „tau proteín“, bola táto téza pre vedeckú obec prakticky neprijateľná. Prof. Novák sa však nenechal odradiť a po takmer 30 – ročnom výskume a postupnej mravčej práci má jeho tím za sebou úspešnú prvú fázu klinických skúšok prvej aktívnej vakcíny s liečivým účinkom proti Alzheimerovej chorobe na svete. V roku 1996 Prof. Michal Novák založil Neuroimunologický ústav SAV, neskôr stál tiež pri zrode Nadácie MEMORY, Slovenskej spoločnosti pre neurovedy a Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti. 10 rokov pracoval v Laboratóriu molekulárnej biológie MRC v Cambridge po boku troch laureátov Nobelovej ceny. V roku 1999 spoluzaložil biotechnologickú firmu Axon Neuroscience.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Keď som sa pred tromi rokmi dozvedel o výskume Prof. Nováka, fascinovala ma vytrvalosť a systematickosť s akou išiel vlastnou cestou napriek vtedajšiemu väčšinovému názoru vedeckej obce. Dnes patrí k najvýznamnejším odborníkom na Alzheimerovu chorobu na svete. Keďže výskum jeho tímu má potenciál pozitívne ovplyvniť milióny ľudí na tejto planéte, veľmi sa teším, že tento rok prijal naše pozvanie. (Rastislav Geschwandtner)

_DSC0430-3

Janette Motlová Maziniová

lektorka, blogerka

Janette je lektorka, blogerka, matka a autorka autobiografického románu, v ktorom popisuje svoje detstvo, dospievanie a život ženy pendlujúcej v dvoch svetoch. Jej srdcovkou sú emócie a ich dopad na človeka, jeho myslenie, vnímanie, schopnosť rozumieť veciam okolo seba a ľuďom, s ktorými sa stretáva a pracuje. Aktuálne rozbieha Online živú knižnicu s príbehmi ľudí bojujúcich s rôznymi prekážkami v spoločnosti a venuje sa pochopeniu a porozumeniu prežívania detí, ktoré sa narodili v inom svete, než teraz žijú.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

So Janette som sa spoznal ako pracovník s mládežou. Už vtedy ma zaujal jej postoj a prístup k vzdelávaniu a otvorenosť voči novým svetom a kultúram. Hlavne to, koľko sa od seba môžeme ako ľudia naučiť, ak sme otvorení voči tomu, čomu spočiatku nerozumieme, čoho sa bojíme. S odvahou vykročiť do neznáma sa nám tak skutočne môžu otvoriť úplne nové svety . Verím, že práve tieto svety spolu s Janette na TEDxBratislava objavíme a necháme sa nimi inšpirovať. (Tomáš Haviar)

600px

Margus Mägi

poradca pre opatrenia v oblasti eGovernmentu

Margus má vášeň pre technológie a záľubu v objavovaní, ako môžu byť nápomocné pre rozvoj komunity. Má skúsenosti s rozvojom firiem, sociálnym podnikaním a iniciatívami spojenými s eGovernmentom. Takmer desať rokov sa zaoberá projektami súvisiacimi s eGovernmentom a v súčasnosti pôsobí v Estónsku ako poradca pre opatrenia v oblasti digitálnej politiky. Práca na národných projektoch propagujúcich eGovernment v Estónsku, ako aj v zahraničí, je preňho obohacujúca skúsenosť. Vďaka nej vie lepšie pochopiť, ako sú kultúra a dedičstvo dôležité pre riadenie štátu. Margus bol v roku 2006 nominovaný na estónskeho sociálneho podnikateľa roka. Jeho najbližší ho označujú za riešiteľa problémov a producenta ideí.

Prečo vám ho chceme predstaviť?

Téma informatizácie a digitalizácie na Slovensku rezonuje už dlhšiu dobu. Preto sme si povedali, že mať na pódiu niekoho z Estónska, krajiny, ktorá je jednou z najdigitálnejšich na svete, kto by poskytol pohľad znútra, by bola veľká výzva. Výzvy presvedčiť divákov a stakeholderov, že sa nás táto téma týka viac, ako si chceme pripustiť. (Monika Pohlová)

600px

Monika Rychtáriková

akustička

Monika sa narodila v roku 1975, no dnes má iba niečo cez šesťnásť. Konkrétnejšie, 16 decibelov = 10.log(41). Momentálne pôsobí na katedre Konštrukcií pozemných stavieb na Stavebnej fakulte STU v Bratislave a na katedre Fyziky a Astronómie na KU Leuven v Belgicku. Jej veľkou životnou vášňou a neoddeliteľnou súčasťou jej života sú šport a hudba. Vo svojom výskume sa zaoberá všetkým, čo súvisí so zvukom, najmä však otázkami uplatnenia stavebnej a priestorovej akustiky v medzipredmetnom kontexte. Spolu so svojimi študentmi sa snaží aspoň čiastočne zachovať charakter prvých univerzít, v ktorých sa študenti spolu s profesormi nezameriavali na nekonečné produkovanie publikácií, ale spoločne hľadali pravdivé odpovede na otázky a to nie len počas pracovnej doby. Všetci jej študenti a kolegovia vedia, že jej najobľúbenejším nápojom je Plzeňské pivo a že si svoje nápady rada zapisuje na podpivníky.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Po prvom stretnutí, kde mi Monika vysvetlila, prečo v hradoch straší a ako dokážu nevidiaci pozorovať hviezdy som vedela, že patrí na TEDx stage. Okrem toho, že je svetovo uznávaná odborníčka na témy týkajúce sa akustiky, dostala ma svojou ľudskosťou, nadšením a schopnosťou rozprávať o odborných témach v súvislostiach, ktoré pochopí aj dieťa… a chce si to ísť hneď vyskúšať. (Ivona Hodasová)

WoodPack_Boris_Cellar!

Boris Čellár a WoodPack Brothers

inštrumentalisti

WoodPack Brothers je neorganizované stretnutie profesionálnych hudobníkov a perkusionistov, ktorí prepadli slovenskému intuitívnemu hudobnému nástroju menom WoodPack. WoodPack je rytmicko – melodický hudobný nástroj ručne varábaný na Slovensku z vysoko rezonančného kvalitného dreva. V každom jednom prípade ide o originál a neexistujú dva rovnaké nástroje s rovnakým vizuálom či zvukom. Performance WoodPack Brothers je najvyššou formou hudobného umenia, čistou improvizáciou, kde jediným pravidlom je dobrá nálada a hudobný pôžitok všetkých zúčastnených. Medzi členov patria napr. Ajdži Sabo, Eddy Portella, David Juraj Raši, Boris Čellár, Daniel Griglák, Ondrej Kopecký, Július Petrus. Hudobné zoskupenie WoodPack Brothers je organické a vždy iné, nakoľko združuje profesionálne vyťažených hudobníkov a vystupuje v jedinečnom obsadení KMČ – kto má čas. Aj preto je každá performance WoodPack Brothers neopakovateľnou skúsenosťou.

Prečo vám ich chceme predstaviť?

 Môže to znieť ako klišé, ale aj k WoodPacku som sa dostal cez TEDxBratislava. Cesta bola trochu kľukatejšia, ale bola a ja som rád, že vlastním jeden z prvých prototypov. Ako amatérskeho perkusionistu si ma WoodPack získal čarovnými tónmi a jednoduchosťou, ktorá robí tieto tóny ešte zaujímavejšími. Osloboďte svoju myseľ a nechajte ruky počúvať srdce. (Peter Jančár)
IMG_8707

Eva Kušíková

anesteziologička

Eva Kušíková pracuje ako anesteziologička vo FNsP F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici. Študovala a pracovala v Prahe, odkiaľ sa v roku 2014 po 14 rokoch vrátila na Slovensko. Počas svojho magisterského aj doktorandského štúdia absolvovala niekoľko zahraničných študijných stáží v Belgicku, Maďarsku, Kanade a Francúzsku. Od roku 2012 spolupracuje s renomovanou medzinárodnou humanitárnou organizáciou Médecins sans Frontières/Lekári bez hraníc. Niekoľko mesiacov strávila na misiách na Haiti a v Afganistane v úrazovej nemocnici v meste Kunduz, ktorá bola vlani zničená pri nálete amerického bombardéra. Okrem starostlivosti o pacientov v týchto projektoch pomáhala vyškoliť špecializované zdravotnícke tímy na jednotkách intenzívnej starostlivosti a na urgentných príjmoch. V rôznych situáciách a kultúrnych kontextoch mala možnosť porovnávať prístup zdravotníkov a pacientov voči sebe navzájom. Toto spolu ďalšími skúsenosťami zo zahraničia využíva pri snahe o zlepšenie svojej práce s pacientmi, ako aj o prispenie k systémovým zmenám v práci lekárov jej terajšieho pracoviska.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Zdravotníctvo potrebuje viac ľudskosti, potrebuje ľudí, ktorí odídu do zahraničia, ale následne sa vrátia, potrebuje obnoviť dôveru. Veríme, že Hippokratova prísaha je chrbticou systému. Veríme, že tí, ktorým vkladáme svoj život do rúk, urobia maximum. Je to ale tak? Alebo je naša dôvera oslabená a obalená skepsou voči systému? Čo môžeme urobiť, aby sme to zmenili? Odpovede na tieto a iné otázky prinesie rečníčka Eva Kušíková. (Denisa Sabová)